Denník N

Podnikateľ a aktivista Martin Macharik zo Štiavnice ide do politiky: Kiskov vstup bude rozhodujúci

Martin Macharík. Foto N - Mirek Tóda
Martin Macharík. Foto N – Mirek Tóda

V Banskej Štiavnici ho všetci poznajú ako riaditeľa Skautského domu, majiteľa dvoch reštaurácií a penziónov a záchrancu Kalvárie, ktorej rekonštrukciu organizuje už niekoľko rokov. Teraz sa prvýkrát rozhodol vstúpiť do politickej strany.

Martin Macharik (44) sa narodil v Bratislave, vyrástol v Modre. Vyštudoval Environmentálnu geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Bol vychovávateľ v Ústave sociálnej starostlivosti, v rokoch 1999 až 2006 viedol Ústredie slovenského skautingu, bol tajomníkom Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. V roku 2005 sa presťahoval do Banskej Štiavnice, kde podniká v oblasti turizmu a gastronómie, rekonštrukcie starých budov a ako aktivista sa venuje viacerým projektom, najväčší z nich je obnova Kalvárie v Banskej Štiavnici. V tomto roku vstúpil do politickej strany Spolu, je koordinátor pre okres Banská Štiavnica. Je ženatý, má tri deti.

 

Už ste niekedy kandidovali vo voľbách?

Kandidoval som pred štyrmi rokmi v komunálnych voľbách za mestského poslanca za širokú pravicovú koalíciu, ale neuspel som.

Prečo?

Bol som tu vtedy len osem rokov, a tu je to úplne iný svet. Ja som prišelec a to je veľká nevýhoda. Už aj v Modre by s tým bol problém, ale tu je to ešte väčší. Je to jednoducho podozrivé. Bol prípad, že sa prišelec stal poslancom, ale ten sa priženil, tak to bola iná situácia, lebo si zobral „našu“.

Naozaj to ľudia až takto riešia?

To nie je len u nás, ale na celom Slovensku. Keď sa hovorí o xenofóbii, tak to nie je len teoretický výraz, ale denná prax, ktorú žijeme – cudzie nechceme. Netýka sa to Maďarov alebo Čechov, my sme hnusní sami na seba.

Prečo ste sa teraz rozhodli politicky angažovať?

Lebo mám 44 rokov a pocit, že ak človeka zaujíma politika, venuje sa jej celý život, niečo o nej vie, tak v istej chvíli buď do nej vstúpi, alebo to prestane komentovať. Ak má tie možnosti. Sú ľudia, ktorí si to nemôžu dovoliť z objektívnych dôvodov, napríklad zdravotných alebo ekonomických. Ale potom sú ľudia, ktorí naozaj môžu a iba sa vyhovárajú. Ani mne sa veľmi nechce, ale nie som jednoducho spokojný s tým, ako Slovensko funguje. Má ešte staršie chyby ako postkomunistické – napríklad naša poddanská mentalita, že tak ako veľkomožný pán nariadil, tak bude. Chýba nám zodpovednosť za vlastné životy. Občiansku spoločnosť budujem tridsať rokov ako aktivista, čo je super, ale kto má možnosť, mal by sa pokúsiť prejsť na vyššiu úroveň politiky. Ja už som v nej jednou nohou bol, keď som mal funkciu v skautingu alebo na úrade vlády, a viem, čo to znamená. Prežil som si aj rôzne problémy, ohováračky, prehraté voľby, až kriminálne aktivity organizácií, v ktorých som fungoval, a musel som ich riešiť. Ale podľa mňa na Slovensku nie sú problém politici, ale voliči, že tolerujú všetky tie veci, čo sa tam dejú. Keby boli na to voliči citlivejší, tak sa to nedeje.

Prečo ste si vybrali Spolu?

Mám prvýkrát pocit, že je to koncept, ktorému rozumiem, kde je veľký prienik mojich názorov s danou stranou a ľudia ako Beblavý, Mihál, či Macháčková, ktorí stranu reprezentujú, majú niečo za sebou. Myslím si, že to majú odmakané v parlamente, alebo aj v štátnej správe. OĽaNO mi naopak príde ako strana aktivistov. Sú to ľudia, ktorí majú za sebou možno aj zaujímavé individuálne príbehy, ale chýba im skúsenosť s reálnou politikou a ak by prišli do funkcie, mohli by mať problém, aj keď majú dobré úmysly.

Prečo nejdete kandidovať na primátora, ale znovu len na poslanca?

Nie som na primátora vhodný typ, mal by to byť niekto komunikačne zručnejší. Priame jednokolové voľby vyhrávajú ľudia, ktorí sú v kolektíve obľúbení a vedia sa rozprávať s verejnosťou. Niekto chodí na všetky pohreby, pingpongové turnaje, akcie, ja tento typ nie som. Mám radšej prácu a mám rád, keď sa mi naloží trikrát viac ako iným. Vtedy mám pocit, že žijem, a baví ma to.

Prečo si myslíte, že v týchto voľbách už nebudete prišelec?

Neviem, vyskúšam to a dostanem spätnú väzbu. Som tu už trinásty rok, narodili sa mi tu tri deti, niečo som tu vybudoval a ľudia, mesto, aj spoločnosť sa mení. Bol by som milo prekvapený.

Ako inak sa ešte v Štiavnici prejavuje xenofóbia?

Zamestnávam osem Rómov a stačí len príklad z posledných dvoch mesiacov, keď hostia v reštaurácii komentovali, že máme v kuchyni Rómku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Progresívne Slovensko

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie