Chránené okolie Štrbského plesa chcú pretkať lanovkami a zjazdovkami. Rozvoj sa nedá zastaviť, hovoria

Jedna z navrhovaných lanoviek pri Štrbskom plese. vizualizácia – 1. Tatranská/EIA

Správa národného parku si preštudovala zámery 1. Tatranskej akciovej spoločnosti na vybudovanie troch lanových dráh, šiestich zjazdoviek, zasnežovacej nádrže a reštaurácie a odporučila nestavať nič. Investor tvrdí, že zámer prírode aj Štrbskému Plesu pomôže.

Tatranský národný park sa zmenil radikálne v poslednom dvadsaťročí tri razy. V rokoch 2004 a 2014 ho poškodili víchrice a v roku 2017 sa stal „najzelenším“ ochranárom Najvyšší súd. Rozhodnutie v spore VLK vs. štát zmenilo pohľad na TANAP viac, ako kedykoľvek predtým. Najvyšší súd dal na výber – buď národný park, alebo lunapark, lebo obidva nemôžu byť na jednom mieste.

Peter Tomko z 1. Tatranskej, akciovej spoločnosti, tvrdí, že nechcú lunapark, ale rozvoj sa zastaviť nedá. Prvá Tatranská akciová spoločnosť predstavila pred približne rokom veľký projekt, ktorý by mal zmeniť tvár Štrbského Plesa. Tri lanové dráhy FIS, Trigan a Kempinski by mohli prepraviť päť- až šesťtisíc turistov či lyžiarov za hodinu, šesť zjazdoviek – Krivánska, traverz Koska, odjazd Furkotka, Mlynická, Helios a Generál sú naplánované na vyše štyri kilometre s rozlohou 19 hektárov. K tomu dvojhektárová zasnežovacia nádrž pri potoku Mlynica pod alebo nad hotelom FIS a reštaurácia koliba Trigan.

Investori nazvali projekt za vyše 25 miliónov eur marketingovo – Optimalizácia horských dopravných zariadení a dopravy. Zdôvodnili ho snahou o zlepšenie dopravnej situácie na Štrbskom Plese a priblížením lyžiarskeho strediska k existujúcim staniciam verejných dopravných prostriedkov.

Developer by však mohol naraziť na niekoľko problémov. Časť investičných aktivít nasmeroval do chránených území, vrátane navrhovanej bezzásahovej zóny, teda na miesta, kde nemá človek ťažiť drevo, loviť, a už vôbec nie stavať.

Ozvala sa už Správa Tatranského národného parku. V nesúhlasnom stanovisku formulovala niekoľko desiatok výhrad a v závere odporučila „nulový“ variant, teda nestavať. Odpor aktivistov sa dá očakávať.

Rozhodne ministerstvo životného prostredia, ktoré posudzuje vplyvy projektu na životné prostredie, alebo súd ako napríklad v spore Lesoochranárske združenie VLK vs. štát.

Ministerstvo zatiaľ spracovalo v polovici apríla takzvaný rozsah hodnotenia, na základe ktorého musí pripraviť 1. Tatranská správu o hodnotení. Zatiaľ ju nepredložila. Keď tak urobí, opäť ju zverejnia na pripomienkovanie. „Ministerstvo životného prostredia nemôže za žiadnych okolností predikovať rozhodnutie,“ reagoval hovorca Tomáš Ferenčák na otázku, či potrebujú Vysoké Tatry navrhovanú „optimalizáciu“.

Firma 1. Tatranská, akciová spoločnosť už dnes vlastní lanovku zo Štrbského plesa na Solisko, prevádzkuje ju pre ňu skupina Tatry Mountain Resorts. 1. Tatranská úzko spolupracuje s výraznou skupinou Tatry Mountain Resorts, prepojenia s J&T však odmieta, napísal o spoločnosti Trend. Majiteľ 1. tatranskej Roman Weck odmietol prepojenia, patrí pritom medzi akcionárov Tatry Mountain Resorts.

Súčasná lanovka zo Štrbského plesa na Solisko, potápači, ktorí čistia pleso, a Chata pod Soliskom. foto – tasr

Keď vstúpili do zakázanej zóny

Investori z Tatra Mountains Resorts prekročili vo Vysokých Tatrách krehkú líniu nezasahovania v takzvanej nedotknutej chránenej zóne v roku 2014. Lanovka spájajúca Hrebienok so Skalnatým Plesom vyvolala už vtedy protesty.

Od roku 2017 sú však Vysoké Tatry úplne iné, ako pred štyrmi rokmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie