Spolitizovaný trolling je horší ako falošné správy

Internetové dezinformácie a rozširovanie klamných politických správ a odkazov je škodlivé, lenže nejde nutne o ten najhorší spôsob, akým vlády a iní politickí aktéri zneužívajú sociálne siete. Racionálni ľudia sú odolní voči propagande a tí iracionálni konzumujú len tie správy, ktoré potvrdzujú ich vlastné predsudky. Ale nikto nie je taký odolný, aby odolal osobným útokom v masovom meradle.

Štúdia, ktorú napísali právnička venujúca sa ľudským právam Carly Nystová a výskumník s Oxfordskej univerzity Nick Monaco, je jedným z prvých pokusov o štúdium fenoménu štátom sponzorovaného trollingu či digitálneho obťažovania kritikov. Prípady, ktoré skúmajú, sú z takých rozdielnych krajín, ako sú Azerbajdžan, Bahrajn, Ekvádor, Filipíny, Turecko, Spojené štáty a Venezuela, a dopĺňajú to, čo o takejto praxi už vieme z Ruska, ktorého „úspechy“ na poli digitálneho hanenia doteraz prilákali najväčšiu pozornosť.

Umlčať nepriateľa

V niektorých ohľadoch sú všetky prípady spomínané v štúdii, ktorú autori vypracovali pre Inštitút pre budúcnosť sídliaci v kalifornskom Palo Alto, veľmi podobné. Osoba, ktorá si dovolí kritizovať režim či nejakú politickú osobnosť, zrazu čelí útoku zo strany tisícok internetových účtov ovládaných reálnymi ľuďmi či robotmi, ktorých cieľom je útok čo najviac zosilniť.

Azda vo všetkých prípadoch túto osobu obvinia z toho, že je zahraničným agentom alebo zradcom. Na útok sa hojne využívajú rôzne mémy a karikatúry. Jazyk postov a komentárov na Facebooku a Twitteri je často hanlivý. Ženské ciele útokov, ako napríklad turecká novinárka Ceyda Karanová alebo jej filipínska kolegyňa Maria Ressaová celkom bežne čelia vyhrážkam, že ich znásilnia.

Hlavnou myšlienkou stojacou za týmito kampaňami je dať ich cieľu pocítiť, že vo verejnosti narastá rozhorčenie pre jeho či jej prácu a názory, a tiež to, aby medzi tisíckami iných digitálnych hlasov hlas obete úplne zanikol.