Mali voľný vzťah dávno pred tým, ako to bolo v móde. Mali však pravidlá a dodržiavali ich
Jedného večera sme si spolu sadli a dohodli sa, že nebudeme jeden pre druhého exkluzívni, spomína dlhoročný pár na deň, keď dali svojmu manželstvu charakter voľného vzťahu.
Barbora a Tomáš sú sedemdesiatnici ako vystrihnutí z reklamy na šťastnú, aktívnu a zdravú starobu. Sú spolu viac ako 50 rokov a sú programovo bezdetní.
„V časoch, keď sme boli mladí a na otázky prečo nemáme deti, sme odpovedali, že ich nechceme, sme boli považovaní za bláznov či pomaly asociálov,“ hovorí Tomáš.
Dobre premyslené rozhodnutie nemať deti vyplynulo z ich životného štýlu, do ktorého sa deti nehodili, pretože by im nevyhnutne ubližoval. Barbora a Tomáš sa totiž asi po dvoch rokoch manželstva rozhodli pre voľný vzťah.
„Vtedy sme ani nevedeli, že to má nejaké meno a že v Amerike je nejaká sexuálna revolúcia a že aj takýto vzťah má napriek prívlastku voľný svoje pravidlá. Až neskôr sme sa tým začali zaoberať, keď sa nám dostali do rúk nejaké zahraničné časopisy,“ vysvetľuje Barbora, ktorá za socializmu pracovala v cestovnom ruchu a mala aj kontakty na Západe.
Chceli sme to obaja
Manželský pár o svojom nie príliš tradičnom živote hovorí otvorene, ale trvá na anonymite. „No, to by už bolo, aby v klube dôchodcov na nás ukazovali ako na dvoch zvrhlíkov,“ smejú sa.
Na otázku, kto prvý navrhol, aby ich manželstvo nebolo monogamné, svorne vyhŕknu, že to bolo spoločné rozhodnutie. Zhodne sa vyjadrujú aj o tom, ako, či skôr prečo sa k nemu dopracovali. Tomáš jednoducho potreboval viac sexu ako Barbora.
Sú takmer rovesníci. Keď sa spoznali, ona síce nebola už panna, ale s mužom bola len dva či trikrát, Tomáš bol oveľa skúsenejší, experimentoval,
