Denník N

Po veľkom požiari žijú ako v stredoveku, do voľných bytov ich nepustia

Desiatky ľudí žijú po veľkom požiari v otrasných podmienkach, Rómom pomáhajú aj ľudia z dediny. Starosta tvrdí, že nemá kde postaviť unimobunky. Do voľných obecných bytov ich pustiť nechce.

Jedna z postihnutých požiarom, Darina Štefanová. Do chatrče sa jej rodine nezmestí matrac, na deň ho musia dávať von. Foto - Rudo Sivý
Jedna z postihnutých požiarom, Darina Štefanová. Do chatrče sa jej rodine nezmestí matrac, na deň ho musia dávať von. Foto – Rudo Sivý

Pred dverami je opretý matrac, do miestnosti sa nezmestí. Rodina Štefanovcov býva v chatrči tretí týždeň. Matrac každý večer prinesú do izby a ráno položia pred chatrč.

Na niektorých miestach je potrhaný a špinavý od prachu aj blata. Keď prší a navlhne, spí sa na zemi.

Rómska osada v Malcove pri Bardejove zažila koncom marca najhorší požiar, aký si miestni pamätajú. Štefanovci sú jedna z osemnástich rodín, ktorých rozsiahly požiar pripravil o strechu nad hlavou. Za pol hodinu ostalo bez domova 97 Rómov.

Odvtedy bývajú deviati v jednej miestnosti, ktorá je kuchyňou, spálňou, kúpeľňou aj obývačkou zároveň.

Noc, keď horelo. Foto - Renata Bilá
Noc, keď horelo. Foto – Renata Bilá

V  izbe sa nachádza stará kuchynská linka, malá chladnička, pec na drevo, lavór s vodou, dve postele a v kúte do komína naskladaných jedenásť paplónov a vankúšov.

Počas dňa sú takmer všetci vonku, spolu by sa do miestnosti nezmestili. Najviac ich teší, že sa postupne otepľuje. Nemusia vonku mrznúť.

Chlapci a muži cez noc spia na zemi, ženy a dievčatá na dvoch posteliach.  Kúri sa drevom na starej peci. Predtým žili v dome so štyrmi izbami, doma im zhoreli všetko oblečenie, doklady, hračky – všetko.

„Mám šťastie, že syn a dcéra už nechodia do školy, on má devätnásť rokov a dievča sedemnásť,“ utešuje samú seba Darina Štefanová (49). Obaja najstarší súrodenci sú dnes nezamestnaní. Štefancová si robí hlavne starosti, v čom budú jej  mladšie deti chodiť do školy, kde si dajú učebnice, ako zaplatí zošity.

Za necelú pol hodinu ľahlo v Malcove popolom jedenásť domov.  Všetky domy boli postavené v tesnej blízkosti a z dreva. Sotva sa popri nich dalo prechádzať. Príčinou požiaru bola iskra z komína. Domy boli na cudzích pozemkov vybudované bez povolenia.

Miestni Rómovia tvrdia, že to  zasiahlo práve rodiny, ktoré sa snažili odčleniť od osadníkov v chatrčiach.

Starosta obce Stanislav Gernát (Náš kraj) ponúkol krátko po tragédii rodinám náhradné ubytovanie a stany, ale nič z toho sa nesplnilo. Desiatky ľudí dodnes žijú v podmienkach ako z raného stredoveku. V Malcove žije vyše 360 Rómov a tvoria takmer tretinu celkové počtu obyvateľov obce, spolužitie bolo doteraz bezkonfliktné.

Pomáhala celá dediny, ako ešte nikdy

Obec neďaleko poľských hraníc pôsobí pokojným dojmom. Je čista, tichá, Rómovia žijú v obci aj v osade. Keď horelo v osade, pomohla aj majorita.

„Celá dedina prišla pomáhať do osady, starosta tu bol do rána,“ hovorí ďalšia obyvateľka osady obyvateľka Renata Bilá, ktorá tam pracuje ako asistentka zdravia. Rodenú Malcovčanku solidarita ostatných dedinčanov prekvapila. Nič podobné ešte nezažila. Pomoc im postupne prinášali aj Rómovia z okolia.

Po domoch ostala iba zemina. Foto - Rudo Sivý
Po domoch ostala iba zemina. Foto – Rudo Sivý

O tom, ako sa rozdeľuje pomoc, sme sa chceli rozprávať aj s terénnou sociálnou pracovníčkou, ktorá do osady denne dochádza z dediny. Nechcela hovoriť, dohodla sa vraj so starostom, že odpovedať bude iba on.

„Po požiari tam každý deň chodila voziť teplé jedlo, potraviny, lieky oblečenie, obuv, náradie. Jazdila do osady s vlastným autom na vlastné náklady,“ opísal humanitárnu pomoc starosta Gernát.

Stany neprišli, na nové bývanie treba čakať

Krátko po tragédií sľúbil starosta rodinám aj dočasné náhradné bývanie.

„Stany bola alternatíva, z ktorej zišlo, lebo sa rodiny ubytovali u svojich príbuzných. Náhradné bývanie sa rieši, ale je to proces, ktorý netrvá deň alebo dva,“ tvrdí starosta. Obec podľa neho nevlastní pozemky, kam by mohli prípadne umiestniť unimobunky.

V Malcove pritom majú voľné sociálne byty. Tam však ani dočasne rodiny ubytovať nemôžu.

„Obec má vypracovaný plán na krízové ubytovania, sú to telocvične, jedálne, kultúrny dom,“ vysvetľuje Gernát. Zdôraznil, že rodiny, ktorým zhoreli domy, nespĺňajú podmienky, aby mohli byť umiestnené v sociálnych bytoch.

Učitelia spravili zbierku

„Niektorí si nosia učebnice v taškách, iní v igelitkách,“ hovorí o žiakoch Viera Džundová, riaditeľka Základnej školy v Malcove. Škola je spádovou pre celú oblasť, chodia do nej aj deti z okolitých dedín – prevažne rómske.

Chodí tam 323 rómskych žiakov a 120 detí z majority. Riaditeľka vraví, že s väčšinou problémy nie sú. Aj tak majú v Malcove jedenásť špeciálnych tried, ktoré navštevujú rómski žiaci. Od piateho až po deviaty ročník. V škole pôsobia aj štyria asistenti učiteľov, ktorí pomáhajú rómskym deťom pri výučbe.

„Celý pedagogický zbor aj ostatní zamestnanci školy urobili po požiari zbierku a na pomoc rodinám sme vyzbierali dvesto eur,“ hrdo hovorí riaditeľka.

„Bol to strašný pohľad, ale prekvapilo ma, ako boli deti ticho, nikto neplakal,“ hovorí riaditeľka. Po príchode do osady stretla jedného žiaka z prvého stupňa ako uteká s krabicou.  Spýtala sa ho, ktoré domy horia. „Aj náš, aj náš,“ odpovedal jej a utekal preč.

Jedna miestnosť vydržala

Šťastie v nešťastí mala aj Monika Štefanová (34), vzdialená príbuzná rodiny z chatrče na druhej strane potoka. Zatiaľ čo kúpeľňa, kuchyňa, obývačka zhoreli, spálňa nie. Pred rokmi ju primurovali k inak drevenému domu. Matka siedmich detí býva spolu s manželom, nevestou a vnučkou v dvoch miestnostiach. Jedna miestnosť je na prízemí a po vratkých schodoch sa ide na poschodie do spálne.

Najstarší syn má osemnásť rokov a najmladšia dcéra bude mať šesť. Štefanová, ktorá nevidí dobre na jedno oko, pracovala zatiaľ iba na aktivačných prácach. Riadne zamestnaná nikdy nebola. Na otázku, ako dnes žijú, si iba hlboko povzdychne a rukami ukáže na izbu.

Oproti chatrčiam však izba vyzerá vo výrazne lepšom stave. Nepáchne, je v nej poriadok. Jednolôžková postel, lavór s vodou, malá chladnička a skriňa. Na poschodí sú tri postele a televízia.

„Nedá sa takto žiť, ale neviem, čo budeme robiť,“ hovorí zúfalá Rómka. Ukazuje nám pritom, ako sa umývajú pri vchodových dverách. „Záchod nemáme, iba vonku,“ dodáva zahanbene.

„Ani sme nevedeli, čo sa deje, iba nevesta pribehla do kuchyne, že nám horí strecha,“ spomína Štefanová. Zhorená kuchynská linka je dodnes postavená pred domom. „Vlani som si ju kúpila, je mi ľúto ju vyhodiť,“ skúša sa pousmiať. Požiar v osade považuje za najhoršiu katastrofu, doteraz mali iba menšie záplavy, keď sa potok vylial.

Pri  vstupe do malcovskej osady je budova dobrovoľných hasičov. I keď boli dobrovoľníci pri požiari ako prví, museli čakať na profesionálnych kolegov zo sedemnásť kilometrov vzdialeného Bardejova. Nemali dostatok vody, ani tlak, aby ju čerpali z potoka.

Ľubica Bilá ubytovala vo svojej holostavbe 20 ľudí. Foto - Rudo Sivý
Ľubica Bilá ubytovala vo svojej holostavbe 20 ľudí. Foto – Rudo Sivý

Azyl na stavbe

Na začiatku osady vidieť rozostavaný jednoposchodový dom, z opačného konca hrá postarší Róm na harmoniku, o ulicu ďalej sa snaží skupinka mužov skrotiť koňa. V izbe sedí zrútená matka troch dospievajúcich dcér. Pri požiari prišla o všetko, odvtedy berie lieky na upokojenie. Dievčatá sa za podmienky, v ktorých žijú hanbia.

„Neviem, ani čo sa presne stalo, iba nám zrazu búchali na dvere a rýchlo utiekli,“ potichu šeptá Gabriela Čechová.

Do Malcova sa od osudového dňa vrátila až po dvoch týždňov. Dovtedy žila u sestry. „Neviem, ako budú deti chodiť do školy, topánky aj oblečenie zhorelo,“ vraví.

Jedna z dcér Gabriely Čechovej. Foto - Rudo Sivý
Jedna z dcér Gabriely Čechovej. Foto – Rudo Sivý

Bez manžela, práce a domova má mesačný príjem zo sociálnej podpory necelých sto eur. Vybavenie nových dokladov ju s poplatkami vyjde na 70 eur. Inak jej nevyplatia ani dávky.

V dome dnes žije spolu s ďalšími 19 ľuďmi, ubytovali ich vzdialení príbuzní. Na tehlách domu nie je omietka, izolácia strechy visí do izby, vo väčšine miestnosti chýbajú dvere a v celom dome podlaha.

Na dome mali ešte pracovať robotníci, namiesto toho sa z neho stal provizórny azylový dom.

„Museli sme im pomôcť, nemali, kam ísť,“ hovorí Ľubica Bilá. Spolu s manželom sa tešili, že na jeseň budú bývať vo vlastnom. Sťahovanie zatiaľ odložili najmenej o rok.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie