Varšava dostala novú najkrajšiu časť a úplne sa tým zmenila
Sprievodca N hlavným mestom Poľska aj s praktickými tipmi.
Pomedzi novú výstavbu vo Varšave je stále vidieť trochu tvrdšiu chudobu, ako poznáme od nás. Vidno ju na biednejších panelákoch či prašných vnútorných dvoroch v centre. Vidieť ju aj v štvrti Praha, kde sú tisícky ošarpaných mestských bytov so spoločnými kúpeľňami a kúrením na pevné palivo. Na lacnej betónovej dlažbe, ktorá sa rýchlo zošľapáva. Sú to však už len stopy minulej chudoby, o ktorú sa nikto nestará, lebo sa predpokladá, že ju nahradí budúce bohatstvo.
Okolité bývalé rakúsko-uhorské metropoly Praha, Viedeň, Ľvov či Budapešť sú „hotové“ mestá, naplánované a postavené dávno v minulosti. Varšava bola po druhej svetovej vojne obrovskou ruinou. Verziu 1.0 stavali komunisti podľa modernistických ideálov, verziu 2.0 stavia medzinárodný kapitál.
Zatiaľčo 1.0 formovali komunistické ideály na zelenej lúke, o 2.0 sa často rozhoduje v zahraničí a bez uvažovania o tom, čo sa deje za hranicami pozemku. „Skyline“ Varšavy 2.0 je pôsobivá, mesto má vyše dvadsať budov nad 100 metrov a aspoň ďalších pätnásť projektov je v príprave. Horšie je to pri pohľade zblízka, luxus striedajú rozbité parkoviská a zabudnuté územia. Varšava 2.0 vzniká v chaose, ktorý môže občas pripomínať skôr Bangkok, ako Londýn.
Tejto generácii nezostáva nič iné, ako utiekať sa k nedávnej minulosti, ktorá má pre jej rodičov nepríjemnú príchuť. Zatiaľčo matky a otcovia sa snažili napríklad Stalinov Palác kultúry a vedy v strede mesta zakryť výškovými budovami v okolí, dcéry a synovia ho leštia a nasvecujú ako ikonu Varšavy a robia v ňom dizajnové trhy.
V kaviarňach, galériách a kníhkupectvách nájdete plagáty, pestrofarebné knižky, ale aj papierové skladačky a pohľadnice fetišizujúce nielen Palác kultúry a vedy, ale aj drobné modernistické stavby, „pavilóny“, ktoré ozvláštňovali banálnu panelákovú zástavbu Varšavy. Inde by veľkú hodnotu solitérne stavby železničných staníc či obchodov nemali, tu sú jedným z mála osobitého, čo po vojne vo Varšave vzniklo. Aktivisti ich zúrivo chránia, dožadujú sa obnov či znovupostavení a v poslednom čase úspešne.
Do milosti sa dostávajú aj celé štvrte, ako napríklad Zoliborz, jedna z mála zachovaných. Sto rokov stará štvrť družstevných bytov sa zrazu stáva ikonou pohodlného moderného bývania so susedmi, s priedomiami, parkmi, bez mrakodrapov a chaosu.
Mesto však definuje aj súčasnosť. Cez veľké verejné projekty vidno, ako Varšava za posledné dekády zbohatla. Vezmime si metro. Prvú linku začali stavať komunisti a dokončili ju v ťažkých 90. rokoch. Stanice sú jednoduché, použité materiály lacné. Stále tu ešte jazdia klasické ťažké sovietske vlaky nakúpené v roku 1990.
Druhá linka metra, ktorú otvárali presne o dvadsať rokov neskôr, patrí už medzi najkrajšie moderné metrá v Európe. Namiesto chladu a vlhkosti tu