Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu

Ak aspoň trochu poškuľujete po psychológii, v ostatných týždňoch vám nemohlo uniknúť, že psychológovia vášnivo diskutujú o cukríkoch, lepšie povedané o marshmallow teste.

Ide o pochúťku, ktorá je obľúbená najmä v Spojených štátoch, niečo ako naše gumené medvedíky.

Test so sladkosťou marshmallow vyvinul v 60. rokoch psychológ Walter Mischel a týkal sa schopnosti detí odolávať pokušeniu.

Marshmallow test

Experimentu sa zúčastňujú predškoláci vo veku od troch do piatich rokov. Deťom povedia, že ak chcú jeden cukrík, môžu ho dostať hneď, no ak približne 15 minút počkajú, dostanú ďalší.

Potom dospelák z miestnosti odíde a dieťa nechá osamote s maškrtou pred nosom.

Ukázalo sa, že zhruba tretina detí dokázala pokušeniu odolať, zvyšné sa na sladkosť vrhli po pár minútach, no niektoré okamžite.

Tie, ktoré to vydržali až do konca, si často pomáhali rôznymi fígľami, napríklad si tvár zakrývali rukou alebo si na pochúťku sadli, len aby ju nemali na očiach a odolali tak jej zvodom.

Niektoré deti ju nezjedli, no aspoň ju olízali a časť detí úloha znervózňovala natoľko, že kopali do stola a ťahali sa za vlasy.

Vedci zistili, že predškoláci, ktorí v teste vydržali čakať cca pätnásť minút na ďalšiu pochúťku, a dokázali teda odolať bezprostrednému pokušeniu, mali vo veku 15 rokov lepšie študijné výsledky a dlhšiu školskú dochádzku, boli menej závislí od škodlivých látok a netrpeli natoľko nadváhou a obezitou.

Marshmallow test. Zdroj – YouTube

Bohatstvo a vzdelanie

Sociologička Jessica McCrory Calarcová z univerzity v Indiane však tvrdí, že uvedený koncept je chybný.

Minulý mesiac napísala pre The Atlantic článok, že za úspechy tínedžerov, ktorí prospievajú v škole a neholdujú drogám, nie je zodpovedná schopnosť sebakontroly, ktorú má údajne odhaľovať marshmallow test, ale stoja za nimi socioekonomické faktory, čiže spoločenské postavenie rodičov a bohatstvo rodiny, v ktorej dieťa vyrastá. 

Autorka vychádzala z novej štúdie, ktorá vyšla pred pár týždňami vo vlajkovej lodi psychologického výskumu Psychological Science.

Autori do nej zapojili až 900 detí a sledovali, ako inteligencia, behaviorálne problémy či osobnosť dieťaťa a vzdelanie a príjmy rodičov ovplyvnia schopnosť dieťaťa odolať pokušeniu v marshmallow teste.

Podľa McCrory Calarcovej sa jednoznačne ukázalo, že premenná, ktorá bola najviac spojená so schopnosťou dieťaťa uspieť v teste, bola vzdelanie a príjmy rodičov.

Pre The Atlantic sociologička zhodnotila výsledky štúdie takto: „Pre deti z domácností s rodičmi, ktorí majú lepšie vzdelanie a zarábajú viac peňazí, je obyčajne jednoduchšie, aby odolali pokušeniu. Skúsenosť ich učí, že dospeláci majú zdroje na to, aby bola špajza vždy plná. Ak aj tieto deti nedokázali odolať pokušeniu, môžu sa spoľahnúť na to, že všetko dopadne dobre, a aj keď nedostanú druhý marshmallow, môžu si byť isté, že ich rodičia vezmú na zmrzlinu.“

Spochybňujú interpretáciu

Antropologička Veronika Rybanská z Oxfordskej univerzity, ktorá sa téme marshmallow testu venuje dlhodobo, a minulý rok o svojom výskume hovorila aj na TEDx v Bratislave, pre Denník N povedala, že ju výsledky novej štúdie príliš nepresvedčili.

„Mnohé štúdie, ktoré porovnávajú výsledky medzi ‚chudobnými a bohatými‘, v skutočnosti nenašli štatisticky významné rozdiely. Výsledky sa často chybne interpretujú. Vo svojom výskume som porovnávala vzorky ľudí s odlišným socioekonomickým statusom a nenašli sme štatisticky významné rozdiely medzi deťmi na Slovenku a vo Vanuatu.

Hoci má Slovensko jeden z najnižších priemerných príjmov v EÚ, HDP má 115-krát väčšie ako Vanuatu. Napriek tomu nemali deti na Vanuatu horšie výsledky v experimentoch na oddialenie uspokojenia a sebakontrolu,“ dodala oxfordská antropologička Rybanská.

Psychológovia a neurológovia Keith Payne a Paschal Sheeran pre stránku Behavioral Scientist napísali, že úspechy tínedžerov, ktorým sa darí v škole, neberú drogy a žijú zdravo, nie sú výsledkom buď sebakontroly, alebo vzdelania a bohatstva rodičov, pretože sa oba javy navzájom ovplyvňujú.

„Obrovské množstvo dát ukazuje, že chudoba vplýva na to, že sa ľudia zameriavajú najmä na krátkodobé ciele, lebo zdrojov je málo a budúcnosť je neistá. V takom prípade dáva zmysel, ak sa človek zameriava na aktuálne potreby. No rovnako platí, že keď je človek chronicky chudobný a neustále sa sústreďuje iba na dnešok, oslabuje to jeho schopnosť napĺňať dlhodobé ciele, ako sú vzdelanie, úspory či investície. Chudobu to iba prehlbuje,“ píšu autori pre Behavioral Scientist.

Veronika Rybanská na TEDx v Bratislave. Zdroj – YouTube

Dnešné deti dosiahli lepšie výsledky

V ďalšej štúdii, ktorá vyšla pred mesiacom v časopise Developmental Psychology, sa vedci pozreli na výsledky v marshmallow teste od 60. rokov skoro do nedávnych čias a zistili, že dnešné deti dokážu lepšie odolávať pokušeniu ako tie z minulosti.

„Hoci žijeme v ére okamžitého uspokojenie, keď sa zdá, že cez naše smartfóny a internet je všetko okamžite dostupné, naša štúdia ukazuje, že dnešné deti dokážu oddialiť uspokojenie o niečo dlhšie než deti zo 60. a z 80. rokov,“ povedala v správe univerzity hlavná autorka štúdie Stephanie Carlsonová z univerzity v Minnesote.

„Toto zistenie je v ostrom kontraste s názormi dospelákov, ktorí si myslia, že dnešné deti majú menej sebakontroly ako predošlé generácie,“ dodala psychologička.

Autori zistili, že v prvej dekáde tohto storočia čakali deti v priemere o dve minúty dlhšie (počas 10-minútového intervalu) oproti deťom zo 60. rokov a o minútu dlhšie v porovnaní s tými, ktoré testovali v osemdesiatkach.

Vedci si to vysvetľujú zmenou pred/školského systému a rodičovskej výchovy, ktoré sa – podľa nich – pozmenili tak, že podporujú rozvoj exekutívnych funkcií, ako je pozornosť, udržiavanie relevantnej informácie v pamäti či schopnosť zdržať sa nejakého správania.

Podľa vedcov by vylepšenie exekutívnych funkcií mohlo byť spojené aj s nárastom abstraktného myslenia, ktoré súvisí s používaním digitálnych technológií.

Minulý rok sme písali o inej štúdii od psychológa Johna Protzka z kalifornskej univerzity v Santa Barbare, ktorý prišiel k podobným záverom.

„Je ľahké pozrieť sa na dnešné deti a posmievať sa im za neschopnosť kontrolovať sa, a ohlasovať koniec civilizácie. Oveľa ťažšie je správne sa rozpomenúť, akí sme boli my, keď sme boli deti,“ povedal Protzko. Podľa neho si ľudia minulosť prifarbujú jagavejšími farbami a pod vplyvom spomienkového optimizmu si vylepšujú minulosť, takže deťom z obdobia, keď boli sami malí, pridajú viac požadovaných vlastností, napríklad sebakontroly.

Slabý efekt a len americká vzorka

Antropologička Rybanská z Oxfordskej univerzity pre Denník N povedala, že existujú aj iné štúdie, podľa ktorých dochádza presne k opačnému javu.

„Ak je naozaj pravda, že deti majú v súčasnosti lepšiu schopnosť oddialiť uspokojenie, mali by sme vidieť aj vyššie IQ, vyšší vek, keď ‚deti‘ začnú so sexuálnym životom, a nižší počet mladistvých, ktorí sú drogovo závislí. V skutočnosti však vidíme pokles IQ, vek sexuálneho debutu v rozvojových krajinách sa nezvyšuje a počet mladistvých závislých od rôznych škodlivých látok sa zvyšuje, a to aj v rozvinutých krajinách.“

Slovenská odborníčka tiež dodala, že nová štúdia sa robila iba na americkej populácii a jej výsledky sa nedajú zovšeobecniť. „V uvedenej štúdii našli iba slabý efekt (.047), takže aj keby sa výsledky zopakovali na iných vzorkách, nemuselo by to ešte nič znamenať.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1177/0956797618761661, doi: 10.1037/dev0000533