Ospravedlňuje blaho väčšiny utrpenie menšiny? Vedci otestovali slávny myšlienkový experiment
Na piatich robotníkov na trati sa rúti drezina. Prehodili by ste výhybku, aby ste drezinu presmerovali na vedľajšiu koľaj s jedným robotníkom? Ak nespravíte nič, zomrie päť ľudí. Ak výhybku prehodíte, zaviníte smrť nevinného človeka.
Je v poriadku, ak neďaleko obydlí postavíme diaľnicu, ktorá síce znepríjemní život zopár miestnym, ale pomôže státisícom obyvateľom celej krajiny?
Mali by sme investovať milióny eur do vývoja drahých liekov na zriedkavú chorobu, ktorú má iba zlomok populácie, ak vieme, že za rovnakú sumu by sme zachránili desaťtisíce ľudí umierajúcich na maláriu?
Aby morálni psychológovia zistili, čo si ľudia myslia o takých dilemách, hovorili im, nech si predstavia nasledujúci scenár. Na železničnej trati sa utrhla drezina, ktorá sa rúti na nič netušiacich piatich robotníkov (z angl. trolley problem).
Našťastie stojíte pri výhybke a drezinu môžete presmerovať na vedľajšiu koľaj. Má to však jeden háčik, je na nej jeden robotník.
Čo spravíte? Ak nič, zomrie päť ľudí. Ak výhybku prehodíte, zaviníte smrť nevinného človeka.
Problém dreziny. Zdroj – YouTube
Trolleológia
Uvedená morálna dilema o drezine je pomerne stará, siaha do 70. rokov minulého storočia, no renesanciu zažila po roku 2001, keď harvardský psychológ Joshua Greene a jeho kolegovia vydali v magazíne Science článok, v ktorom na fMRI skúmali, čo sa ľuďom deje v mozgu, keď riešili uvedenú dilemu.
Vedci zistili, že ľuďom sa vždy aktivovali centrá zodpovedné za spracovanie emócií, napokon išlo o veľmi emocionálne nabitú dilemu. No tiež zistili, že ľuďom, ktorí obetovali jedného, aby piati žili, sa aktivovali aj oblasti mozgu zodpovedné za vedomé rozvažovanie.
Zdá sa, ako keby si chladne spočítali, že päť je viac ako jeden, takže by mali výhybku prehodiť, lebo z danej situácie vyťažia najviac a zachránia najviac životov.
Morálnych psychológov zaujali výsledky štúdie natoľko, že vzniklo celé odvetvie „trolleológie“ (z angl. trolley, drezina), ktoré chrlilo jednu štúdiu o probléme dreziny za druhou.
V roku 2013 vydal Greene o morálnej dileme celú monografiu a pochvalné gratulácie sa iba hrnuli. Dva roky po vydaní knihy poskytol rozhovor pre Denník N.
Nedostatky hypotetických scenárov
Závažným nedostatkom celého hnutia okolo problému dreziny bolo, že ľudia riešili vždy len hypotetické scenáre.
No medzi hypotetickým scenárom a skutočnou dilemou z reálneho života môže byť zásadný rozdiel. V jednom výskume sa napríklad ľudí pýtali, či by si kúpili narcis na Deň narcisov, aby tak prispeli na liečbu rakovinu. Drvivá väčšina ľudí odpovedala, že áno, lebo ide o bohumilú aktivitu. No keď nastal Deň narcisov, akciu nepodporila ani polovica z nich.
