Boja sa smrti, aj keď veria, že ich osobnosť je iba ilúziou. Robili štúdiu s tibetskými buddhistami

Foto – Fotolia

Predstava o vlastnom zániku v nás spúšťa obavy, ktoré sú natoľko zásadné, že sa nedajú ľahko potlačiť ani filozofickou predstavou o neexistujúcom trvalom ja, ktorú hlása tibetský buddhizmus. Tvrdia to autori novej štúdie.

Buddhisti – podobne ako David Hume v dejinách západného myslenia – hovoria, že osobnosť človeka je iba ilúzia (anattá či anátman znamená ne-ja, bezpodstatnosť individuality).

To neznamená, že by sme neexistovali. Chce sa tým povedať, že našu osobnosť netvorí akási nemenná podstata, ktorá pretrváva rovnaká z minulosti do budúcnosti, ale ide o prúd vedomia, ktorý sa neustále mení s tým, ako sa menia naše pocity, emócie či myšlienky.

Ľudia sa boja smrti preto – vravia buddhisti – lebo žijú v iluzórnej predstave, že trvalá osobnosť naozaj existuje, takže majú obavy, že o ňu vo chvíli smrti prídu.

No ak je osobnosť iba ilúziou, potom sa niet čoho báť. Lebo ako by nás smrť mohla pripraviť o niečo, čo neexistuje a je iba klamom?

Teória je to síce pekná, no naozaj platí, že by sa buddhisti menej báli smrti?

Buddhistické peklo

Intuície ľudí o strachu zo smrti overili medzi tibetskými buddhistami, ale aj ďalšími náboženskými skupinami a ľuďmi bez náboženského vyznania filozof Shaun Nichols z univerzity v Arizone, psychologička Nina Strohmingerová a ich kolegovia v článku, ktorý vyšiel začiatkom tohto roka v časopise Cognitive Science: A Multidisciplinary Journal.

Sinológ a tibetológ Martin Slobodník pre Denník N vysvetlil, že v tibetskej kultúre sa témy okolo smrti tematizujú, hoci – ako sme videli – buddhisti popierajú existenciu trvalej osobnosti, ktorá by pri smrti zanikala.

„V každom kláštore sa stretnete s vyobrazením takzvaného kolesa života. Rovno pred

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie