O tenkej škrupinke varšavských chodníkov
Všetko sa to dialo tu. Všade naokolo bolo geto.
Autor je spisovateľ
Chodníky rozprávajú svoje príbehy. A je im celkom jedno, či ich počúvame. Rozprávajú ďalej. Hneď za priechodom pre chodcov je na zemi cez šablónu nasprejovaný nápis „Mind open 24/7“, teda čosi ako nonstop otvorená myseľ. Keď oň človek zavadí pohľadom, musí sa usmiať.
O niečo ďalej postáva akýsi chlapík. Jakiś facet, patrilo by sa povedať, pretože sme vo Varšave, vo štvrti Muranów. Hľadí na mňa už z diaľky, a je mi celkom zrejmé, že ma osloví.
„Dúfam, že neruším. Chcem sa len spýtať, či máte možnosť urobiť mi malý nákup.“ Má unavenú tvár a mne akosi zaimponuje jeho priamosť. Ukáže na neďaleký Carrefour Express a ja prikývnem.
Na rohu budovy sa pristaví pri tabuľke s názvom ulice.
„Poznáte meno Anielewicz? Mordechaj Anielewicz,“ veľavýznamne ukáže na modro-červenú plechovú značku.
„Bol to jeden z vodcov povstania vo varšavskom gete,“ hovorí mi,
