Denník N

Sumarizácia Trumpových samitov

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Americký prezident nedbá na prípravu ani na spoločné komuniké, a to prináša veľa rizík.

Autor je americký diplomat,
prezident Rady pre medzinárodné vzťahy

Project Syndicate, 2018

Samity amerického prezidenta Donalda Trumpa so severokórejským lídrom Kim Čong-unom v Singapure a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Helsinkách sú už históriou. Rovnako tak máme za sebou samit najvyspelejších ekonomík G7 v Quebecu a samit Severoatlantickej aliancie v Bruseli. No už dnes sa opäť hovorí o ďalšom samite amerického a ruského prezidenta, ktorý by sa mal uskutočniť vo Washingtone.

Necelých tridsať rokov od konca studenej vojny, čo bola éra, ktorá vyvrcholila stretnutiami na najvyššej úrovni medzi americkým prezidentom a jeho sovietskym náprotivkom, sú samity opäť v móde.

Skôr pompa ako politika

Tu treba poznamenať, že slovo samit nie je jasne definované. Možno ho použiť na schôdzky priateľov, ale aj protivníkov. Samity môžu byť bilaterálne i multilaterálne. A neexistuje ani žiadne všeobecne prijímané pravidlo určujúce, kedy sa nejaká schôdzka štátnikov stáva samitom a kedy ním nie je. Asi viac než čokoľvek iné odkazuje tento pojem na význam stretnutia, ktorý je väčší ako obyčajne.

Najdôležitejším dôvodom, prečo sú samity späť, je, že predstavujú Trumpom preferovaný prístup k diplomacii. Nie je ťažké vysvetliť, prečo je to tak. Trump sa na diplomaciu pozerá personalizovane. Nech je táto myšlienka akokoľvek sporná, skutočne hlboko verí, že vzťahy medzi jednotlivcami môžu meniť aj vzťahy medzi krajinami, ktoré vedú, a dokážu dokonca obrúsiť aj ostré politické hrany. Súčasný americký prezident je zo sveta pódií a pompy a nie zo sveta politiky a štátnych záležitostí.

Všetko podľa scenára

Trump dáva samitom prednosť z viacerých navzájom prepojených dôvodov. Verí tomu, že takýto formát môže

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie