Mama, teraz nemôžem večerať, hrám Fortnite a už som zabil šiestich
Ja som doma tá zlá, zatiaľ čo manžel je hovorcom všetkých chlapíkov, čo v detstve vyrastali na videohrách a tvrdia, že sú v poriadku, vraví americká novinárka, ktorej synovia sú tiež závislí na populárnej hre.
Píše Petula Dvoraková, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Celkom som o nich prišla. Moji synovia sa s kamarátmi z hokejového kempu divoko preháňajú zelenými hájmi lesa. S deckami zo školy sa krčia za červenými skalami v kaňonoch. Spoločne utekajú pred dažďom a zakladajú táboráky na borovicami posiatom pobreží jazera.
Chlapci si proste užívajú leto plnými dúškami. Doma na gauči.
Žiadne z týchto dobrodružstiev sa totiž neodohralo v skutočnom živote, ale v digitálnom svete, ktorý tento rok pomútil hlavu veľkej časti Ameriky. Volá sa Fortnite Battle Royale.
Žiadne kliešte a húsenice
Táto pútavá videohra, čosi medzi Minecraftom a bežnými strieľačkami, pohltila mojich synoch rovnako ako milióny ďalších detí.
„Pozrite sa na seba! Je júl a vy ste úplne bledí!“ kričala som na nich, keď mi jedného dňa praskli nervy.
„Ale mami, nechcela si, aby sme nechodili po slnku?“ drzo ma odbíja jeden zo synov.
„To som vravela, lebo nechcem, aby ste dostali rakovinu kože,“ dostala som zo seba.
„Nedostaneme rakovinu, ak sa budeme hrať vnútri,“ neodpustil si poznámku druhý syn.
„Tento rok nie sme spálení aj preto, že si nás neposlala na žiaden špinavý tábor v prírode, kde by sme dostali kliešte a museli jesť húsenice, aby sme prežili. Iba samé hokejové kempy vo vnútri. Pozri sa na Oviho, zdá sa ti opálený?“ pokračuje prvý.
Skóre: tínedžeri 1, mama 0.
Fortnite je
