Denník N

Boj o juh: Most stavia cesty a mení nápisy už aj na poštách, na parlament však stále nemá dosť Maďarov

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Béla Bugár, SMK a nová strana Zsolta Simona budú súperiť o asi 200-tisíc voličov maďarskej národnosti. Toľko ich prišlo voliť v roku 2016. Na úspech troch strán je to málo, postup do parlamentu by zaručili len jednej.

Poslednú júlovú nedeľu sa český a slovenský prezident, Miloš Zeman a Andrej Kiska, vybrali vlakom z Hodonína do Sládkovičova.

Cestou v tmavomodrom, takmer deväťdesiat rokov starom vozni z čias prvej republiky si uctili prvého spoločného prezidenta, Tomáša Garrigua Masaryka.

Málokto si to všimol, ale v cieľovej stanici v Sládkovičove im robil kulisu nenápadný, ale symbolicky veľmi dôležitý úspech najmenšej koaličnej strany, Mosta-Híd Bélu Bugára, ktorý si vydobyli ešte na začiatku tretej vlády Roberta Fica.

Keď prezidentský vlak prichádzal do stanice, na železničnej budove ich okrem nápisu „Sládkovičovo“ vítal aj nápis „Diószeg“, teda názov mestečka v menšinovom, maďarskom jazyku. Pribudol tam len nedávno a je to výsledok menšinovej politiky Mosta-Híd vo vláde, kde sedia aj zástupcovia Slovenskej národnej strany, ktorí dlhé roky kritizovali a napádali práva národnostných menšín.

Bugárova strana zasa posledné dva roky investovala veľa energie – aj peňazí –, aby ľudí na juhu Slovenska presvedčila, že jej účasť vo vláde má význam. Väčšinu z nich si však podľa prieskumov stále nenaklonila a ohlásená nová strana Zsolta Simona môže Mostu-Híd politickú budúcnosť ešte viac skomplikovať.

Dav ľudí víta prezidentov na stanici v Sládkovičove, označenej aj nápisom v menšinovom jazyku. Foto N – Vladimír Šimíček

Aký potenciál skrývajú maďarskí voliči

Zsolt Simon v druhej polovici júla oznámil, že sa chystá založiť novú stranu, ktorá chce osloviť najmä voličov na juhu Slovenska. Jeho slovami: „Má to byť strana, ktorá zabezpečí zastúpenie občanov maďarskej národnosti v slovenskom parlamente, no je pripravená spolupracovať aj so Slovákmi, bez toho to nejde.“

Ak nezaradený poslanec parlamentu, ktorý odišiel z Mosta-Híd pred dvoma rokmi krátko po voľbách pre nesúhlas s účasťou strany vo vláde so Smerom a SNS, naozaj nový subjekt založí, môže ísť o tretiu relevantnú politickú silu, ktorá by lovila voličov medzi slovenskými Maďarmi.

V skutočnosti ich existuje viac, prívlastok „maďarská“ majú v registri politických strán ďalšie štyri strany. Jedna z nich, Maďarská kresťansko-demokratická aliancia, sa v roku 2016 zúčastnila aj volieb, no získala len asi 2500 hlasov (0,09 percenta).

Podľa exit pollu agentúry Focus, ktorý agentúra realizovala v deň volieb 5. marca 2016 na vzorke 20 128 respondentov-voličov, sa dá vypočítať, že pred dvomi rokmi prišlo voliť asi 190-tisíc ľudí maďarskej národnosti. Aj keď mali slovenskí Maďari dlho povesť motivovaných a disciplinovaných voličov, posledné dáta ukazujú, že účasť v južných okresoch býva nižšia ako je celoštátny priemer.

Kým celoslovensky dosiahla účasť v parlamentných voľbách pred dvomi rokmi takmer 60 percent, v okrese Komárno to bolo len necelých 50 percent. Podpriemerne sa volilo aj v okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky, Lučenec či Rimavská Sobota.

Čo nám to hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických stranách? Ak by prišiel k budúcim voľbám podobný počet voličov maďarskej národnosti a hypoteticky volili jeden subjekt (tak ako to bolo v minulosti pri existencii Strany maďarskej koalície), mohla by takáto strana rátať s volebným ziskom na úrovni ôsmich percent.

V realite sa však ich hlasy delia. Podľa exit pollu volilo 44 percent slovenských Maďarov Stranu maďarskej komunity (SMK), 39 percent z nich Most-Híd a ostatní sa rozdelili medzi iné strany. Napríklad z voličov hnutia Sme rodina Borisa Kollára sa asi 2,6 percenta hlásilo k maďarskej národnosti, podobné to bolo aj pri voličoch OĽaNO a dokonca aj Kotlebova ĽSNS mala vyše percento zo svojich voličov ľudí z maďarskej menšiny (ide o niečo vyše 2-tisíc ľudí).

Dopadlo to tak, že SMK sa do parlamentu nedostala (získala len štyri percentá hlasov), Most-Híd áno (so ziskom 6,5 percenta hlasov). Bugárova strana však uspela len vďaka tomu, že väčšinu jej voličov tvorili v skutočnosti Slováci (podľa exit pollu 54 percent, len 44 percent z voličov Mosta-Híd pred dvomi rokmi bolo Maďarov).

Boj o juh je boj o desatiny percent

V absolútnych číslach to vyzerá takto: vychádzajúc z čísel z minulých volieb sa dá predpokladať, že k volebným urnám môže prísť asi 200-tisíc Maďarov. Zsolt Simon síce hovorí o ambícii osloviť aj tých, ktorí voliť nechodia, no dnes ťažko povedať, či sa mu to podarí.

Aby sa strana dostala do parlamentu, potrebuje (pri účasti ako pri posledných voľbách) presvedčiť aspoň 130-tisíc voličov. SMK ich naposledy získala 100-tisíc a podľa prieskumov sa jej podpora stabilne drží na rovnakej úrovni od volieb, teda na približne štyroch percentách. Nestačí jej to síce na vstup do parlamentu, ale táto stabilná podpora zatiaľ blokuje šance na úspech akejkoľvek inej strane, ktorá by chcela stavať svoju politiku len na voličoch maďarskej národnosti.

Most-Híd presviedča, že jeho účasť vo vláde je prínosná. Foto – FB Most-Híd

Vládny Most-Híd pritom investuje naozaj veľa energie, aby voličov na južnom Slovensku presvedčil, že dbá a stará sa o doteraz často zabúdané južné okresy.

Na Facebooku strany sa striedajú fotografie ministra dopravy Árpáda Érseka z poklepávania základných kameňov nových ciest na juhu (na jar sa začala napríklad oprava Nánanskej cesty v Štúrove) s prezentáciou úspechov splnomocnenca pre národnostné menšiny Ladislava Bukovszkého.

Ten sa najnovšie chváli zavádzaním dvojjazyčných prvkov na poštách v obciach, kde žije viac ako 20 percent ľudí z národnostnej menšiny.

Pošta má zo zákona povinnosť označovať v menšinových obciach len informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, no Slovenská pošta po novom pripravila návrhy možných riešení na dvojjazyčné označovanie nepovinných nápisov a oznamov, a postupne ich zavádza. Samotný názov „Slovenská pošta“ prekladať neplánujú, keďže ide aj o obchodný názov.

„Za najväčší úspech považujeme skutočnosť, že sa podarilo rozšíriť oblasť vizuálnej dvojjazyčnosti v zmysle zákona o menšinových jazykoch okrem orgánov verejnej správy aj o ďalšie povinné subjekty,“ hovorí Bukovszky.

„Veľké nadnárodné obchodné reťazce pochopili našu iniciatívu a Lidl, Billa, Kaufland alebo Merkury Market postupne umiestňujú dvojjazyčné nápisy na južnom Slovensku – či už sú to rôzne upozornenia, alebo základné marketingové informácie. Rovnako aj najväčší slovenský obchodný reťazec Coop Jednota postupuje v tomto duchu, hoci v niektorých okresoch vzájomná komunikácia má menšie nedostatky.“

Úspechom splnomocnenca je aj to, že sa mu podarilo dohodnúť s ministerstvom vnútra, aby v menšinových obciach neboli dopravné značky s nápismi len v slovenčine, ale aj v jazyku národnostnej menšiny. Deje sa to napriek tomu, že keď politici Mosta-Híd novinku oznámili vo februári, ozval sa podpredseda SNS Anton Hrnko s tým, že je prekvapený a že to narúša status quo, na ktorom sa vraj v koalícii pri menšinách dohodli.

Značky v menšinovom jazyku budú môcť umiestňovať správcovia ciest, teda nielen štát, ale aj župy či obce. „V súčasnosti sa už prekladajú príslušné texty do piatich menšinových jazykov a následne sa k nim budú vyhotovovať takzvané vzorové listy,“ avizuje Bukovszky.

Dvojjazyčné nápisy v Bille. Foto – N

Most v prieskumoch stále držia Slováci

Vládny Most-Híd má dnes v prieskumoch preferencie na úrovni svojho volebného výsledku. V poslednom júnovom prieskume Focusu sa k nemu prihlásilo 6,7 percenta sympatizantov. Zmenil sa však ich pomer: podľa prieskumu je už väčšina sympatizantov strany Béla Bugára maďarskej národnosti. Pomer Slovákov je však stále relatívne vysoký.

Ako vysvetľuje Martin Slosiarik z tejto agentúry, v závislosti od prieskumu je pomer Maďarov k Slovákom medzi voličmi Mosta-Híd 60:40, respektíve dva k jednej. Podobné dáta má aj prieskumná agentúra AKO. „Od apríla 2016, keď sme im namerali približne 40 percent z voličov slovenskej národnosti, to kmitá v rozmedzí od 28 do 47 percent voličov slovenskej národnosti,“ vysvetľuje Václav Hřích z tejto agentúry.

„Posledné mesiace tvoria Slováci zhruba 40 percent z ich elektorátu. SMK má stabilne medzi 90 až 99 percentami voličov maďarskej národnosti. Pri výške ich preferencií je to v rámci štatistickej odchýlky, takže sa dá konštatovať, že majú 98 percent voličov maďarskej národnosti,“ dodáva šéf agentúry AKO.

Zdalo by sa, že menšinová politika Mostu na maďarských voličov aspoň čiastočne zabrala. Šéfovia prieskumných agentúr však upozorňujú, že dáta o národnostnej príslušnosti voličov Bugárovej strany máme len z pomerne malej vzorky, a keď prihliadneme k štatistickej odchýlke, Most-Híd sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.

Béla Bugár. Foto – TASR

Odliv Slovákov je pre stranu veľké riziko, o to viac, že je sprevádzané ohláseným odchodom najviditeľnejšej reprezentantky slovenského krídla strany Lucie Žitňanskej z politiky.

Keďže voličov maďarskej národnosti je len obmedzený počet, projekt Zsolta Simona môže byť pre Most-Híd nebezpečný, aj keby si získal sympatie len pár desatín percent voličov. V tej chvíli by sa mu mohlo totiž podariť postaviť kampaň na tom, že jeho spojenie s SMK, o ktoré sám stojí, môže byť pre slovenských Maďarov jediná šanca, ako mať zastúpenie v parlamente.

Samozrejme, ak s aktuálnym pomerom síl niečo nespraví prezidentská kandidatúra Bélu Bugára, z ktorej by Most-Híd mohol niečo vyťažiť.

Most-Híd

Teraz najčítanejšie