Je bežné mať depresiu, je to normálna choroba
Je normálne požiadať o pomoc a hovoriť o tom, reagovať na depresiu ako na chrípku.
Autorka je herečka
Predstavte si takúto bežnú situáciu: Máte chrípku, ste chorí. Bolí vás celé telo, ste unavení. Zastavíte sa v lekárni a kúpite si lieky, vďaka ktorým sa vám uľaví, k tomu čaj a také tie bežné veci, ktoré vás sajrajtu zbavia. Ak chrípka neprechádza, navštívite bez okolkov lekára, ktorý vás vyšetrí, poradí, ako ďalej, prípadne predpíše lieky. Ležíte doma, oddychujete, rodina vám donesie silný vývar. Zavoláte kamarátom, do práce, že nemôžete prísť, a je to úplne bežné.
Viete, že keď urobíte základné protichrípkové opatrenia, tak sa z toho skôr či neskôr dostanete. Jasné, chce to čas. Cestu k vyliečeniu neurýchlite. Viete, že ak by ste fungovali s chrípkou ako počas bežných dní, mohlo by sa to zhoršiť a skončiť horšou pliagou. Bežná vec, žiadna hanba.
A teraz si predstavte takúto bežnú situáciu. Bolí vás celé telo a ste unavení, je vám smutno, napadajú vám tie najhororovejšie veci, nevládzete robiť tie bežné, trýznite sa myšlienkami, a pritom to vlastne nerobíte vy a nedá sa s tým prestať. Bolí vás celý človek aj na miestach, na ktoré ibáč nezaberá. Volá sa to najčastejšie depresia. Odhodláte sa o tom niekomu povedať, zoberie vás na vývar, potľapká po ramene a povie, že to bude dobré. Tretí raz vám ten vývar zase donesie, no vy ste už taký „prechrípkovaný“, že sa dajme tomu pohádate a je vám vykričané, že ste „chorý človek“.
A tak máte po čase pocit, že každého
