Vojna so SAV na rozdiel od iných škandálov SNS neuškodí

Osobná pomsta svojráznej ministerky školstva za to, že jej predchádzajúca akademická kariéra nebola taká úspešná, ako si sama predstavovala? Záujem „podnikateľov“ blízkych SNS a Smeru o lukratívne nehnuteľnosti Slovenskej akadémie vied – od zámku Smolenice až po budovu spoločenskovedných ústavov a knižnice SAV na Klemensovej v centre Bratislavy? Snaha SNS a samotnej ministerky Martiny Lubyovej odviesť pozornosť od oveľa horších káuz, ktoré ministerstvo školstva vyrába ako na bežiacom páse? Snaha niektorých zneuznaných vedcov blízkych Smeru a SNS získať väčší vplyv najmä na spoločenskovedný výskum?

Spor ministerky Lubyovej s akadémiou vied je natoľko bizarný a najmä na prvý pohľad natoľko zbytočný, že sa všetky tieto vysvetlenia zdajú logické a prijateľné. Navyše sa navzájom nijako nevylučujú, ale skôr dopĺňajú a môžu pôsobiť súčasne. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou vieme azda len to, že za sporom nebude nič odborné a principiálne. Zjavne nejde o stret medzi odlišnými predstavami rozvoja slovenskej vedy, medzi rôznymi legitímnymi koncepciami na transformáciu akadémie vied.

Celá vec je zvonka ťažko priehľadná, administratívne a odborne náročná a nemôžeme vylúčiť ani spoluvinu akademikov na tom, že spor dospel až do štádia faktického zmrazenia či ohrozenia mnohých výskumov. Neporovnateľne väčší diel zodpovednosti však padá na ministerstvo.

Akademici majú v tomto spore lepšie argumenty, ako-tak komunikujú s verejnosťou a s ministerstvom a vykazujú viac snahy dohodnúť sa. Ministerstvo sa tvári veľmi arogantne, nekomunikuje a chce vec riešiť z pozície sily. Nezdá sa, že by ho nejako trápili škody, ktoré tým špičkovej slovenskej vede vznikajú.