Dušan Mikušovič
V polovici júla medzi akademikmi prehrmel malý škandál. Matematik a štatistik Radoslav Harman, ktorý pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, upozornil na plagiátorský článok – dnes už bývalého – prorektora trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda.
Andrej Trnka, docent na Fakulte masmediálnej komunikácie tejto univerzity, pred štyrmi rokmi publikoval odborný článok s názvom „Big Data Analysis“ („Analýza veľkých dát“) v prestížne znejúcom časopise European Journal of Science and Theology.
Ako však odhalil matematik Radoslav Harman, išlo o plagiát, ktorý bol z deväťdesiatich percent skompilovaný z cudzích textov. „Ak nepočítam drobné zmeny typu ‚we‘ namiesto ‚you‘ a abstrakt, tak v celom článku je len sedem viet, ktorých pôvod sa mi nepodarilo vystopovať k cudzím zdrojom,“ napísal Harman na Facebooku. O prípade písal Trend.
Realita nášho vysokoškolského prostredia ukazuje, že skompilovaný článok docenta Trnku je len malou epizódou v širšom príbehu, v ktorom si slovenskí akademici a vedci uľahčujú vedeckú prácu publikovaním v pochybných časopisoch, ktoré rezignovali na prísne recenzné konanie a zverejnia komukoľvek prakticky čokoľvek.
Rumunská platforma
European Journal of Science and Theology je odborný časopis vydávaný na rumunskej Technickej univerzite Gheorghe Asachiho v meste Iași. Ako píše na svojej webovej stránke, jeho cieľom je „byť platformou pre výmenu myšlienok a objavovanie súvislostí medzi vedou a teológiou“.
Táto rumunská platforma z málo známej technickej školy na prvý pohľad patrí k takzvaným „lepším“ vedeckým časopisom. Je zaradená do známych vedeckých databáz Scopus a Web of Science, ktoré by mali byť zárukou kvality odborných časopisov. V akademickom svete sa totiž posledné roky prísnejšie pozerá na to, kde sú vedecké texty zverejnené.
Za hodnotnejšie sa považujú tie, ktoré boli publikované v takzvaných karentovaných časopisoch a časopisoch indexovaných v známych databázach. Karentované časopisy sú recenzované a vedecky vysoko hodnotené časopisy spracovávané službou Current Contents. Časopisy zaradené do špecializovaných databáz ako Web of Science a Scopus sú síce brané ako menej významné, ale stále prestížne časopisy, keďže tieto databázy by mali ich kvalitu pravidelne overovať.
European Journal of Science and Theology sa však zároveň objavuje aj na zozname predátorských časopisov, čo je pojem, ktorý súborne označuje vedecké časopisy, ktoré si z publikovania spravili biznis. Akademikom zverejnia čokoľvek, bez podrobného recenzného konania a odborného posúdenia. Názvami sa snažia vyvolať dojem, že sú to prestížne a rešpektované periodiká, a o príspevky akademikov sa uchádzajú aj agresívnymi marketingovými praktikami.
Dajú sa nájsť príklady, keď časopis vedcom núkal publikáciu troch článkov za cenu dvoch, Denník N má napríklad newsletter časopisu, ktorý ponúkal „expresnú“ publikáciu textu do tridsiatich dní za 250 eur či zľavnenú cenu 120 eur za druhý článok zverejnený v tom istom čísle časopisu.
Ako je však možné, že sa European Journal of Science and Theology dostal aj do uznávaných databáz, ale aj na zoznam predátorských časopisov? Stáva sa to. Niekedy si časopis predátorské praktiky osvojí neskôr, niekedy je zaradenie sporné: napríklad nepoužívajú agresívne reklamné praktiky, no ich recenzné konanie je aj tak slabé. A treba pripustiť, že na zoznamoch predátorských časopisov sú aj tituly, ktoré sa tam môžu ocitnúť neprávom.
Ak sa však stretne slabé hodnotiace konanie vedeckých príspevkov so zaradením v Scopuse či Web of Science, prichádza k zaujímavej situácii: akademici, ktorí takýto časopis objavia, v ňom môžu publikovať texty bez prísnejšieho posúdenia, a vykazujú ich ako hodnotnejšie vedecké štúdie.
Publikovanie vo vedeckých časopisoch je pre svet vysokých škôl dôležité. Ovplyvňuje akreditáciu študijných programov, kariérny a vedecký postup vysokoškolských pedagógov a čiastočne aj rozpočty na fakultách. Veľmi laicky povedané: publikovanie textov má vplyv aj na to, koľko peňazí dostanú fakulty od štátu. A konkrétne na trnavskej masmediálke pomohli články z European Journal of Science and Theology niekoľkým ľuďom k docentúre.
Naše hriešne fakulty
Denník N už začiatkom tohto roku na základe výpovedí bývalého doktoranda a vyučujúceho opísal, ako vedenie bratislavskej Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity navádzalo svojich akademických pracovníkov na publikovanie v dvoch ukrajinských časopisoch, ktoré boli indexované v databáze Scopus. Reálne stačilo poslať 300 eur a obsah článku v časopise už nikto veľmi nehodnotil.
Ako sa ukázalo, až dve tretiny článkov z hodnotnejšej kategórie „vedecké práce v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus“, ktoré ľudia z tejto fakulty publikovali v rokoch 2014 a 2016, boli zverejnené v týchto dvoch časopisoch, teda Actual Problems of Economics a Economic Annals-XXI. Prvý z nich, Actual Problems of Economics, bol podobne ako rumunský European Journal of Science and Theology považovaný za predátorský a zo Scopusu ho neskôr vyradili.
Táto prax nie je vlastná len jednej bratislavskej fakulte. Samuel Hudec, doktorand na Fakulte prírodných vied banskobystrickej Univerzity Mateja Bela, spracoval porovnanie vedeckých výstupov slovenských vysokoškolských pedagógov z oficiálnych dát ministerstva školstva z rokov 2015 a 2016 so zoznamom predátorských časopisov (bližšie k jeho metodike TU).
Hudec sa zameral na články zverejnené v časopisoch zaradených do databázy Scopus, teda laicky povedané na tie hodnotnejšie. Výsledkom je pomer, ktorý hovorí, koľko zo „scopusových“ článkov našich akademikov vyšlo v časopisoch, ktoré sú zároveň považované za predátorské.
Graf: Pomer predátorských časopisov pri „scopusových“ publikáciách
Ktoré školy dopadli najhoršie? Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity a Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Pomer predátorských publikácií mala vysoký aj prešovská Gréckokatolícka teologická fakulta, ale v jej príde išlo o oveľa menej článkov ako pri týchto troch fakultách.
Z týchto dát vyplýva, že trnavská Fakulta masmediálnej komunikácie mala až 90 percent svojich článkov z rokov 2015 a 2016 v databáze Scopus v časopisoch, ktoré boli zároveň označované za predátorské (v absolútnych číslach je to 43 zo 47 publikácií).
Obľúbení predátori
Školy s vyšším počtom príspevkov v predátorských časopisoch a časopisoch so slabým recenzným konaním majú zväčša jedno obľúbené periodikum, v ktorom publikujú ich pedagógovia a doktorandi.
Kým na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity publikovali prevažne v ukrajinskom Actual Problems of Economics, na trnavskej masmediálke si obľúbili už spomenutý rumunský European Journal of Science and Theology, kde vyšiel aj plagiát docenta Trnku.
Stačí sa pozrieť na celouniverzitné dáta: v rokoch 2015 a 2016 sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda odpublikovalo 45 „scopusových“ článkov v časopisoch, ktoré sa zároveň objavili na predátorských zoznamoch. Drvivá väčšina, teda 43, bola od ľudí z masmediálnej fakulty, dva z filozofickej. Pritom až 42 týchto článkov vyšlo v rumunskom European Journal of Science and Theology.
Ako to samotná fakulta vysvetľuje? Tvrdí, že rumunský časopis nie je predátorský. „Takzvaný Beallov zoznam predátorských časopisov bol i v minulosti viackrát spochybnený, pretože využíval chybnú metodiku a pracoval s nedostatočnými informáciami a subjektívnymi faktmi. V zozname sa objavili aj mnohé kvalitné karentované časopisy,“ odpísali v spoločnom stanovisku poverený dekan fakulty Rudolf Rybanský a prodekanka pre vedecko-výskumnú činnosť Hana Pravdová.
„Ak existuje skupina odborníkov, ktorá považuje niektorý časopis za predátorský, mala by osloviť samotné databázy, ktoré časopisy indexovali. FMK UCM v Trnave a ani žiaden jednotlivec nie je arbitrom, ani samozvaným sudcom v tomto spore, nemôže na seba preberať túto úlohu, keďže na to nemá žiaden mandát alebo kompetencie.“
Vedenie trnavskej masmediálky tvrdí, že databáza Scopus rumunský časopis v roku 2017 preverovala práve preto, že sa objavil na zozname predátorov. European Journal of Science and Theology nevyradili. „Keď vychádzame zo základnej charakteristiky predátorských časopisov, dovolíme si konštatovať, že European Journal of Science and Theology medzi ne nepatrí,“ bráni vedenie masmediálky toto periodikum.
„Časopis je evidovaný v dvoch prestížnych databázach, má anonymné recenzné konanie, vychádza v tlačenej aj v elektronickej verzii od roku 2005, neparazituje na mene významného časopisu, výška poplatku za publikovanie nie je oznámená po prijatí príspevku, nezatajuje miesto pôsobenia, nevyužíva agresívne praktiky formou e-mailových pozvánok.“
Dlhodobí kritici publikovania v pochybných časopisoch zo slovenskej akademickej sféry však s vysvetlením vedenia trnavskej fakulty spokojní nie sú. Poukazujú na to, že ľudia z FMK publikovali prakticky len v jednom „scopusovom“ časopise, ktorý navyše svojím zameraním nekorešpenduje s výskumom masmédií a marketingu. European Journal of Science and Theology vydáva technická škola a sústrediť sa má na vzťahy medzi vedou a teológiou.
„Ak všetky štúdie tejto fakulty napríklad z roku 2014, ktoré boli publikované v zahraničných indexovaných časopisov registrovaných v databázach Scopus alebo Web of Science, zverejnil jeden časopis, ktorý svojím názvom a zameraním nijako nekorešponduje s názvom a vedeckým profilom fakulty, jeho šéfredaktorom je rumunský vedec pôsobiaci v oblasti anorganickej chémie a vydáva ho organizácia, ktorá má v názve environmentálne inžinierstvo a udržateľný rozvoj, tak je to jasná schéma pochybného publikačného správania, odporujúceho vedeckej etike,“ hovorí vedec a sinológ Martin Slobodník.
„K základnej výbave práce v akademickom prostredí by malo patriť racionálne uvažovanie, dúfam teda, že nás kolegyne a kolegovia nechcú presviedčať o tom, že si čo len chvíľu mysleli, že je to renomovaný vedecký časopis z oblasti spoločenských a humanitných vied.“
Vedenie trnavskej masmediálky si však stojí za svojím. V časopise publikujú často, lebo s ním organizujú spoločnú konferenciu, a ani vedecko-teologický profil časopisu podľa dekana a prodekanky výskumu na FMK neodporuje. Časopis totiž podľa nich sprostredkúva teológom výsledky vedeckých výskumov a vyzýva na skúmanie náboženských, etických a sociálnych aspektov realizovaných výskumov.
„Tu nachádzajú priestor aj zverejnené štúdie pedagógov fakulty. Masmediálne štúdiá sú interdisciplinárnym odborom na priesečníku humanitných, sociálnych, ekonomických a umeleckých vedeckých odborov. Podľa opisu študijného odboru masmediálne štúdiá je teológia príbuzný odbor,“ tvrdia dekan Rybanský a prodekanka Pravdová.
Prečo tak často a prečo práve tam?
Matematik Radoslav Harman, ktorý usvedčil z plagiátorstva docenta Trnku, priznáva, že rumunský časopis možno nevykazuje všetky znaky predátorských časopisov. Ale upozorňuje aj na problémy. Prvým je práve Trnkov text, ktorý napovedá, že recenzné konanie v European Journal of Science and Theology nie je najdokonalejšie. „Prípad docenta Trnku naznačuje, že časopis prijíma články rýchlo a bez dôkladného recenzného konania; môže však ísť o zriedkavé zlyhanie editora a recenzentov.“
Harman upozorňuje aj na to, že European Journal of Science and Theology umožňuje za 400 eur publikovať článok skôr ako iné texty, ktorých autor takýto poplatok nezaplatil. Ak by zámer zaplatiť túto sumu oznámil autor článku ešte pred recenzným konaním, mohlo by to ovplyvniť motiváciu editora článok prijať.
„No problematickejšie ako úroveň kvality samotného časopisu je podľa mňa to, že niektoré slovenské fakulty tento časopis až príliš často využívajú na publikovanie svojich výsledkov,“ vraví Harman. „To môže vzbudzovať podozrenie, že je pre ne z nejakých dôvodov ľahké dostať sa do European Journal of Science and Theology a ťažké dostať sa iných časopisov indexovaných v najlepších vedeckých databázach.“
Podobnú schému s jedným obľúbeným časopisom nachádzame aj na ďalších fakultách, ktoré vyšli z porovnania „scopusových“ výstupov a zoznamu predátorských časopisov ako problematickejšie. Na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela, (ale aj inde) si obľúbili bosniansky Sport Science univerzity v Travniku, na trenčianskej Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov zase, podobne ako na bratislavskej Fakulte medzinárodných vzťahov, posielali príspevky do ukrajinského Actual Problems of Economics.
Graf: Predátorské časopisy populárne na vysokých školách
„Je pravda, že v jednom roku, konkrétne v roku 2016 v spomínanom časopise pracovníci našej fakulty publikovali viac článkov,“ priznáva dekanka trenčianskej fakulty Eva Ivanová. „Publikovali však kvalitné výsledky svojich výskumných aktivít, ktoré prezentovali na konferencii, kde im bolo publikovanie ponúknuté z viacerých časopisov zaradených do prestížnych svetových vedeckých databáz.“
Ivanová tvrdí, že zamestnanci fakulty nemali žiadne vedľajšie úmysly, ich články prešli recenzným konaním a neplatili žiadne poplatky (ako to pri predátorských časopisoch býva). „Len čo sa vyskytli okolo časopisu pochybnosti, ktoré však stále nie sú potvrdené, publikovaním v tomto časopise sme sa zaoberali a v nasledujúcich rokoch sme tam už nepublikovali. To, čo sa udialo s týmto časopisom, môže v budúcom období postihnúť ktorýkoľvek ďalší časopis Scopusu alebo Web of Science. Ako to my môžeme predvídať alebo ovplyvniť?“ pýta sa dekanka fakulty.
Ukrajinský Actual Problems of Economics už zavrhli aj na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, o ktorej písal Denník N začiatkom roka. Nový dekan Rudolf Kucharčík povedal, že od roku 2017 tam už nikto z fakulty článok neposlal.
„Fakulta medzinárodných vzťahov podniká kroky, aby boli jej publikačné výstupy, výskumné úlohy a medzinárodné aktivity kontinuálne výraznejšie diverzifikované aj geograficky. Predpokladám, že tento posun sa prejaví v zozname evidovaných publikačných akademických aktivít už v krátkodobom horizonte,“ dodal Kucharčík.
Koľko nás to stojí
Debata o predátorských časopisoch je zložitá a komplexná. Nie každý časopis s laxným prístupom k recenznému konaniu vykazuje všetky známky predátorstva, napríklad agresívne marketingové praktiky. A potom, ako je už napísané aj vyššie, zoznamy predátorských časopisov nie sú vždy presné. Dôkazom je príbeh jediného slovenského časopisu indexovaného v Scopuse, ktorý sa na predátorských zoznamoch objavil.
Časopis Interdisciplinary Toxicology je vydávaný Ústavom experimentálnej farmakológie a toxikológie Slovenskej akadémie vied. Na predátorské zoznamy sa dostal pre jeden jediný článok, ktorý publikovali ešte v roku 2013. Išlo o prehľadový článok, ktorý skúmal vplyv glyfosátu, teda širokospektrálneho systémového herbicídu, na zvýšenie výskytu civilizačných ochorení, ako je napríklad celiakia. Článok prešiel podrobným recenzným konaním a jeho závery sa opierali o poznatky z viacerých štúdií. Na základe jedného blogu o tomto texte sa však časopis akadémie vied ocitol na zozname predátorských časopisov.
Nemá význam konšpirovať, či išlo o nejakú protireakciu výrobcov herbicídov, v každom prípade, príbeh Interdisciplinary Toxicology ukazuje možné nedostatky predátorských zoznamov. Jeden omyl však automaticky nedokazuje, že problém s predátormi vo vede neexistuje.
„Problém s predátorskými časopismi určite rastie, ide iba o prispôsobenie sa systému,“ vysvetľuje humánny geograf Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Ani databázy Scopus či Web of Science automaticky nezaručujú kvalitu časopisu, a to práve preto, že sa tam stále darí preniknúť tým nepoctivým. Určite sú akademici, ktorí tam publikovali bez zámeru si to zľahčiť. A možno sú tam naozaj niektoré časopisy neprávom. V drvivej väčšine však ide o systémový prístup fakúlt či jedincov.“
Dôsledkom nepoctivého publikovania v pochybných časopisoch je najmä to, že sa kriví akademické prostredie. Vyššie vedecké stupne získavajú ľudia, ktorí sa nevenovali reálnemu výskumu, a zo štátneho rozpočtu sú odmeňované pracoviská, ktoré bádanie fingovali.
Nakoľko vážny problém to je?
Výskumná činnosť vysokých škôl sa pravidelne zohľadňuje pri rozdeľovaní dotácií z ministerstva školstva. Školy dostávajú dotácie na vzdelávanie aj vedeckú činnosť a ich publikačná činnosť vstupuje do zložitej metodiky váh a koeficientov, na základe ktorých sa neskôr rozdeľujú peniaze.
Samuel Hudec sa pokúsil v hrubom odhade naznačiť, koľko „zarobili“ články z časopisov zaradených na predátorské zoznamy fakultám na dotáciách na vedu. Vychádzal z odhadu, že jeden článok v časopise zaradenom v databáze Scopus sa na dotácii pre školu odzrkadlí približne sumou 5-tisíc eur.
Považujme túto sumu za odhad, lebo metodika ministerstva školstva je zložitejšia. Zohľadňuje napríklad takzvaný „impakt faktor“ časopisov, teda pomer počtu citácií, ktoré boli zaznamenané v hodnotenom roku na všetky články publikované v časopise za predchádzajúce dva roky, k celkovému počtu všetkých týchto článkov.
Graf: Hrubý odhad objemu dotácií získaných vďaka predátorom
Denník N sumu 5-tisíc eur za „scopusový“ článok konzultoval s viacerými ľuďmi z vysokoškolského prostredia. Tí skonštatovali, že viac-menej sedí. S podobnou priemernou sumou (teda na úrovni 5-tisíc eur za článok) pracujú napríklad na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, aj keď reálne im do rozpočtu prichádza o niečo menej.
Aj podľa údajov ministerstva školstva prišlo napríklad v roku 2017 priemerne na školu za článok v zahraničnom časopise indexovanom v databázach priemerne 2407 eur (táto suma sa pritom udeľuje dva roky po sebe za jeden text, takže to zodpovedá sume 5-tisíc eur).
Podľa Hudecovho hrubého odhadu vyšli štátny rozpočet texty v predátorských časopisoch za roky 2015 a 2016 asi 1,5 milióna eur, pričom najviac z tejto sumy vyťažila trnavská Univerzita sv. Cyrila a Metoda (niečo vyše 200-tisíc eur). Svoj podiel na tom mali aj články v rumunskom časopise European Journal of Science and Theology. Až dve tretiny z 310 článkov v časopisoch z predátorských zoznamov za tieto dva roky vyšli v štyroch konkrétnych žurnáloch (a vyše polovica v dvoch konkrétnych, rumunskom European Journal of Science and Theology a ukrajinskom Actual Problems of Economics).
„Takto vyzerá dotačný podvod a peniaze daňových poplatníkov boli vyhodené,“ vraví sinológ Martin Slobodník. „Ktokoľvek chce, môže publikovať aj v predátorských časopisoch a vydavateľstvách. Vysoká škola by však nemala za to dostať ani cent zo štátneho rozpočtu a tieto publikácie by sa nemali zohľadňovať pri doktorandskom štúdiu, respektíve v habilitačnom či inauguračnom konaní.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
