Teplota, ktorú už človek neprežije. V srdci Číny hrozia do konca storočia smrteľné vlny horúčav, tvrdí štúdia

Severočínska nížina je srdcom dnešnej Číny. V okolí Žltej rieky sa sústreďuje poľnohospodárstvo, ktoré kŕmi najľudnatejší štát sveta.

Zároveň je to jedno z najhustejšie zaľudnených miest na planéte. Na území len o kúsok väčšom ako Nemecko žije 400 miliónov ľudí. Nachádzajú sa tu niektoré najväčšie čínske mestá ako Peking, Šanghaj či Tchien-ťin.

Ak sa nič nezmení, túto oblasť čakajú koncom storočia prudké horúčavy, ktoré z nej môžu spraviť možno až ťažko obývateľnú oblasť.

Prišli s tým klimatológovia z Massachusettskej technickej univerzity, ktorí v časopise Nature vydali štúdiu, ako sa zmení miestna klíma v rokoch 2070 až 2100. Vedci si všímali najmä vzťah vlhkosti a teploty.

V minulých rokoch skúmali aj oblasť južnej Ázie (India či Pakistan) a Perzského zálivu a vyšlo im, že ľudí v Severočínskej nížine horúčavy zasiahnu najviac.

„Toto miesto bude najhorúcejším miestom pre smrteľné vlny horúčav v budúcnosti,“ povedal v tlačovej správe hlavný autor štúdie Elfatih Eltahir.

Teplota vlhkého teplomera

Práca sa zameriavala na takzvanú teplotu vlhkého teplomera (z angl. wet-bulb temperature). Je to, akoby ste teplotu merali teplomerom zabaleným v mokrej utierke, a udáva vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu.

Všeobecne platí, že čím je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, tým ťažšie ľudia zvládajú vysoké teploty, pretože sa telo potením menej ochladzuje. Pri stopercentnej vlhkosti (vzduch už nevie prijať viac vodnej pary) sú obe teploty rovnaké.

V Bratislave je podľa SHMÚ relatívna vlhkosť napríklad v júli asi 60 percent (posledné roky klesá). V čínskych mestách ako Peking a Šanghaj je to viac. Dôvodom je aj fakt, že v Severočínskej nížine sú nižšie zrážky a v poľnohospodárstve sa vo veľkom využíva zavlažovanie. Vyparovanie vody pritom zvyšuje vlhkosť vzduchu a zároveň aj teplotu, keďže aj vodná para spôsobuje skleníkový efekt.

Výška teploty vlhkého teplomera podľa vonkajšej teploty a vlhkosti sa dá vypočítať napríklad na stránke Českej poľnohospodárskej univerzity alebo americkej Národnej meteorologickej služby.

Odborníci považujú hranicu 35 stupňov Celzia teploty vlhkého teplomera za smrteľnú pre človeka. To je napríklad teplota vzduchu 42 stupňov Celzia pri 65-percentnej vlhkosti alebo 39 stupňov pri 80-percentnej vlhkosti.

„Označuje sa to za fyziologickú hranicu prežitia ľudí. Ani zdravý človek nedokáže prežiť vonku pri teplote 35 stupňov teploty vlhkého teplomera viac ako 6 hodín,“ píše sa v štúdii.

Ako uvádza Guardian, táto hranica bola takmer dosiahnutá v iránskom prístave Bandar Mašár v júli 2015, keď pri 50-percentnej vlhkosti bola teplota vzduchu 46 stupňov Celzia.

Nebezpečné sú však aj nižšie hodnoty. Ak teplota vlhkého teplomera presiahne 30 stupňov, podľa americkej NOAA je to „extrémne nebezpečné“. Takáto teplota sa dosiahne, keď je vonku 39 stupňov a 55-percentná vlhkosť.

Treba však dodať, že relatívna vlhkosť vzduchu je vyššia ráno a nižšia cez deň, keď sú najvyššie teploty.

Blízko k 40-kam

Štúdia skúmala zmeny v Severočínskej nížine v priebehu posledných 60 rokov a na ich základe tiež modelovala budúcnosť. Vedci zistili, že teplota v tejto oblasti stúpala o 0,24 stupňa Celzia za desaťročie, čo je takmer dvakrát viac, ako je celosvetový priemer (0,13).

Čína už teraz zažíva horúce letá. Za posledné roky mala niekoľko vĺn horúčav (2003, 2006 a 2013). Napríklad vlani maximálna teplota v Šanghaji presiahla 41 stupňov, čo bol rekord.

Vysoké teploty sú v Číne aj v súčasnosti. Podľa agentúry Nová Čína obrovské územia Číny zažili v posledných dňoch teploty 37 až 39 stupňov Celzia. Pondelok bol zároveň 18. dňom za sebou, keď miestni meteorológovia vydávali žlté varovanie pred teplom.

V budúcnosti však vlny horúčav môžu byť ešte silnejšie a nebezpečnejšie. Vedci na základe historických pozorovaní skúsili namodelovať klímu v oblasti v rokoch 2070 až 2100. Modely urobili pre dva scenáre – ak sa zvyšovanie teploty nezastaví a ak sa nárast spomalí mierne (RCP 4.5).

Šanghaj päťkrát

V prvom prípade by sa kritická hranica prežitia vonku (35 stupňov teploty vlhkého teplomera) prekročila za 30-ročné obdobie v tejto oblasti niekoľkokrát. Ak by ľudstvo mierne bojovalo s klimatickými zmenami, počet horúčav by sa výrazne znížil, no stále by došlo k smrteľným vlnám.

Tak napríklad Šanghaj by smrteľnú hranicu (v prípade, že sa nič nezmení) 35 stupňov teploty vlhkého teplomera podľa štúdie prekročil asi päťkrát, extrémne nebezpečnú hranicu (30 stupňov) stovky ráz.

„Tento výskum ukazuje, že ak emisie skleníkových plynov budú v súčasných úrovniach, bude veľa dní, keď sa prekročia nebezpečné limity. To takmer celkom znemožní prácu vonku na mnohých územiach poľnohospodárskej Číny,“ povedal pre Guardian Chris Huntingford z britského Centra pre ekológiu a hydrológiu, ktorý sa nepodieľal na štúdii.

Podobnú štúdiu robili autori predtým aj pre južnú Áziu a Perzský záliv. V prípade južnej Ázie zistili, že ak sa nič nezmení, štyri percentá tejto populácie zažijú v rokoch 2070 až 2100 jedenkrát vlnu horúčav nad nevydržateľných 35 stupňov Celzia teploty vlhkého teplomera.

V prípade Perzského zálivu očakávajú ešte extrémnejšie podmienky, ale na rozdiel od Číny k nim má prísť v územiach nad morom. „V Číne reálne žijú ľudia,“ dodal Eltahir.

Čína je momentálne najväčším znečisťovateľom ovzdušia, do atmosféry vypúšťa najviac oxidu uhličitého zo všetkých krajín. Na jednej strane ju túžba po hospodárskom raste tlačí k industrializácii, na druhej strane sa zdá, že si čínska vláda začala uvedomovať hrozby klimatických zmien. Aj preto patrí k jedným z lídrov Parížskej klimatickej dohody, ktorá však podľa mnohých klimatológov spomalí rast teploty len mierne.

Dostupné z: DOI: 10.1038/s41467-018-05252-y