Anorexia nie je módny výstrelok, je to smrteľná choroba

„Anorektičkou som asi od svojich ôsmich rokov, aj keď som si to vtedy, samozrejme, neuvedomovala. Mala som k sebe veľmi negatívny postoj, pripadala som si tučná, s veľkým bruchom a ružovými vypapkanými lícami. Kompenzovala som si to tým, že som si tuho zaťahovala opasok, až som mala odreninu,“ začína svoj príbeh dnes 18-ročná Valentína. „Napriek tomu, že choroba ubližovala mne, mojej rodine, priateľom, okoliu… Nemala som túžbu vyliečiť sa. Až priveľmi slepo som anorektičke v sebe verila. Po rokoch som sa dostala do stavu hlbokých depresií, ocitla som sa na dne. Život pre mňa stratil hodnotu a v istom bode som sa rozhodovala len medzi dvoma možnosťami: buď zabojujem, alebo to jednoducho ukončím,“ dodáva.

Valentína Sedileková trpí anorexiou už desať rokov. Keďže vie, akým závažným spôsobom táto choroba mení správanie človeka a ohrozuje jeho život, rozhodla sa proti poruchám príjmu potravy bojovať. Aj preto odštartovala vzdelávací projekt s názvom Chuť žiť, ktorý má šíriť osvetu, pomáhať trpiacim a ich blízkym, sieťovať doktorov a propagovať prevenciu medzi mladými ľuďmi a športovcami formou workshopov, prednášok, verejných diskusií či spolupráce s odborníkmi.

Zoznámte sa s mýtami o poruchách príjmu potravy, ktorým veria Slováci:

Módny trend či závislosť?

Viac ako tretina Slovákov vníma anorexiu ako módny trend. A mladí ľudia ju dokonca prirovnávajú k závislostiam ako je fajčenie, prípadne drogy. Ako však napovedá aj samotný názov projektu Chuť žiť, tieto závažné psychosomatické ochorenia, medzi ktoré patrí napríklad anorexia či bulímia, sa netýkajú iba postavy človeka, ale najmä jeho psychického stavu a treba ich liečiť s pomocou odborníkov a psychoterapie. Štatistiky uvádzajú, že spomedzi psychických porúch majú práve poruchy príjmu potravy najvyššiu úmrtnosť.

„Až 33 percent ľudí by však nenapadlo osobe trpiacej anorexiou odporučiť vyhľadať lekársku pomoc. Niektorí si dokonca myslia, že ľudia, ktorí ňou trpia, chcú byť zaujímaví a snažia sa na seba upútať pozornosť,” hovorí Lucia Hanušová z agentúry 2muse, ktorá pre projekt Chuť žiť uskutočnila unikátny prieskum medzi Slovákmi.

Napriek tomu, že anorexia a bulímia sú v populácii známe, ľudia majú skôr oklieštené informácie a veria stereotypom. Jedným z nich je aj to, že anorektičkami sa stávajú len mladé dievčatá. Napriek tomu, že sa tieto ochorenia najčastejšie vyskytujú v období dospievania, medzi 14. a 19. rokom života, „stretávame sa však už aj s deväťročnými dievčatami, ktoré chcú vyzerať ako bábiky Barbie a odmietajú preto jesť,“ hovorí Mirka Cisáriková, odborníčka na poruchy prijímania potravy.

Podľa MUDr. Martiny Paulínyovej z Národného ústavu detských chorôb však nie je výnimkou, že ochorejú aj dospelé ženy alebo chlapci – na 10 dievčat pripadá 1 chlapec.

Podľa odborníkov sa s poruchami príjmu potravy trápi až 5 percent dospievajúcej mládeže, je to teda tretia najčastejšia choroba v danej vekovej kategórii. A čísla, bez ohľadu na veku či pohlavie, stále stúpajú. Napriek tomu je na Slovensku pre deti možná odborná hospitalizácia iba na bratislavských Kramároch, kde je k dispozícii 6 lôžok. V roku 2016 tam hospitalizovali 200 detí s takýmito poruchami. Koľko detí, ale aj dospelých sa však lieči ambulantne, alebo sa vôbec nelieči pod lekárskym dohľadom, nie je doposiaľ známe.

Nie každá pacientka sa chce stať modelkou

„Anorexia sa nerodí zo dňa na deň, ani ju nechytíte ako chrípku,“ vysvetľuje Valentína. „Je to dlhoročný proces, ktorý buduje množstvo faktorov. Vplyv okolia, nízke sebavedomie, zlé sebahodnotenie, pocit nedostatočnosti, nenávisť vlastného tela…“ A najvýraznejšia fáza ochorenia podľa Valentíny zvyčajne prepukne pod tlakom ťažkých životných situácií.

„Keď mala 16 rokov zomrel jej najskôr otec a potom mama. Sama sa musela starať o štyroch súrodencov. Nie je to teda vždy len tak, že sa pacientka chce stať modelkou, vo väčšine prípadov ide o problémy z detstva či najrôznejšie frustrácie,” vyvracia doktorka Navrátilová zaužívaný predsudok, ktorý sa spája s anorexiou.

Na Slovensku sa na toto ochorenie podľa dostupných štatistík v roku 2005 liečilo viac ako 9000 žien a dievčat.

V akútnom štádiu sa dokonca pacient dokáže chorobe odovzdať natoľko, že je ochotný obetovať aj svoj život. Psychologička z Bratislavy uvádza príklad, kedy dievčaťu s anorexiou na klinike povedala, že ak schudne, môže zomrieť. „Tak zomriem,“ odvetilo dievča presvedčeným hlasom bez akéhokoľvek zaváhania. Na Slovensku však polovica Slovákov nevie, že viac ako 17% prípadov anorexie končí smrťou.

Chuť žiť cestuje po Slovensku

„Projekt Chuť žiť vznikol na základe mojej osobnej skúsenosti s mentálnou anorexiou. Viem, čo som si prežila, cítim, čo zažívam teraz – a rozhodla som sa, že urobím všetko pre to, aby touto chorobou trpelo čo najmenej ľudí aspoň na Slovensku. Som odhodlaná vyrozprávať svoj príbeh a poslať ho do sveta a pomôcť tak čo najširšiemu spektru ľudí. Je dôležité nájsť si cestu k sebe samému, a taktiež odvážiť sa prijať pomoc, ak ju potrebujem,“ vysvetlila Valentína.

V máji a v júni spolu s psychológmi a výživovou odborníčkou precestovala s Chuťou žiť celé Slovensko. Prešli 4780 kilometrov, navštívili 27 miest a diskutovali s 1467 žiakmi, 44 športovcami a takmer stovkou pedagógov a psychológov.  S podporou Ligy za duševné zdravie, O2 a reklamnej agentúry Respect APP Valentína rozbehla crowdfundingovú kampaň na vyzbieranie zdrojov na jednotlivé aktivity, predovšetkým na workshopy pre najviac ohrozené skupiny – mladistvým na školám a športovcom, v ktorých má v pláne od jesene pokračovať.

Projekt môžete podporiť na Startlabe.