Denník N

Veda k vode: More nám igelitky vracia v podobe mikroplastov

Foto - Flickr.com
Foto – Flickr.com

Mikroplasty menia zloženie piesku na plážach, čo ohrozuje vývoj korytnačích vajíčok, poškodzujú mozog rýb a podľa posledných meraní začali dobývať už aj súš.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Je leto, horúčavy, a o tomto čase sa my, Slováci, sťahujeme k moru za ešte väčšími horúčavami. Satinský s Lasicom v jednom zo svojich dialógov konštatujú, že to, že nemáme vlastné more, je základnou tragédiou slovenského národa. Nebol by som si tým ale vôbec istý.

Možno je to pre mnohých naozaj tragédia, ale pre aj tak už dosť zúbožený svetový oceán určite znamená kúsoček šťastia, že neobmýva Slovensko a že naň ergo nemáme priamy prístup. Nepochybne by sme mu dali množstvom odpadu zabrať tak, ako dávame zabrať našim voľne prístupným riekam.

Ale nie sme v tom sami. Aj prímorské národy humpľujú zemskú hydrosféru, pravda, za veľkej pomoci húževnatých zahraničných turistov. Stredozemné more sa stalo tým najznečistenejším na svete.

Veru, pravdu mal môj najobľúbenejší filozof Bud Spencer, keď vravieval, že svet je len veľká záchodová misa. A pritom more má okrem vody, slnka a pohody pre nás toľko darov, o ktorých opaľujúc sa na ležadlách ani netušíme.

Dar prvý – mikroplasty

Spomínaný Bud Spencer mal na mysli skôr veci rozpustné, prchavé, ktoré ako prídu, tak odídu. Dnes však už nejde len o náš pot a iné telesné tekutiny, ktoré zo seba denne zmývame a splachujeme a ktoré svoju púť končia v moriach a oceánoch. Podľa najnovších vedeckých pozorovaní v moriach plávajú aj veci, ktoré sa len tak rýchlo nerozplynú – plasty.

Pravda, človek – turista – nemusí byť promovaným prírodovedcom, aby si ich všimol. Stačí, keď si trocha zapláva, ponorí sa a hneď zistí, že to, čo považoval za bizarne tvarovanú mušľu, je v skutočnosti niečo úplne iné.

My, pracovití ľudia, sme za pár desaťročí, odkedy sme vymysleli plasty, dokázali vytvoriť v moriach hotové ostrovy. Lenivejším koralom to trvalo omnoho dlhšie. A z mora si za túto našu prácu berieme dar v podobe mikroplastov. Ale je to dar nechcený. Nuž, ale sami sme si ho pre seba pripravili. Ako do Pandorinej skrinky.

Podľa vedcov mikroplasty jeme spolu s morskými rybami, o ktorých si myslíme, že obsahujú iba vitamín D, a pijeme spolu s vodou, o ktorej si myslíme, že je čistá. Zatiaľ ešte presne nevieme, čo s nami mikroplasty spravia, ale súdiac podľa toho, čo spôsobujú morským živočíchom, nič dobré to asi nebude. Napríklad, mikroplasty menia zloženie piesku na plážach, čo veľmi ohrozuje zdravý vývoj korytnačích vajíčok; alebo, čiastočky mikroplastov poškodzujú mozog rýb. A podľa posledných meraní začali mikroplasty dobývať už aj súš.

Priamy dosah mikroplastov na ľudské zdravie ešte nie je známy. Vedci sa domnievajú, že je tomu tak len preto, lebo zatiaľ nemáme k dispozícii citlivé a spoľahlivé metódy, ktoré by mikroplasty v ľudskom tele boli schopné detegovať a odhaliť ich súvislosť s chorobami.

Dar druhý – mikroorganizmy

Nechcem však počas letných dovoleniek nikoho strašiť. More má pre nás aj iné dary ako danajské. Načrime za nimi do plytkých vôd príboja. Nie každý turista hádže do mora

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie