Denník N

Transplantácie orgánov: ženy viac dávajú, muži viac dostávajú. Dôvody nie sú len medicínske

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Hlavne v chudobnejších rodinách či v krajinách bez všeobecného zdravotného poistenia ľudia zvažujú, strata čieho príjmu bude horšia.

Táto medicínska štatistika je rovnaká po celom svete: ženy sú za svojho života ochotnejšie darovať orgány na transplantáciu, kým muži sú ich častejšími príjemcami. Ak sa však niekto transplantácie nedočká, bude to skôr žena. Podľa odborníkov to súvisí s tým, že niektoré rozhodnutia v medicíne sú stále rodovo podmienené, a tento faktor je, ako uvádza časopis Gender Medicine, rovnako závažný ako „právne, kultúrne, náboženské, rasové a zdravotné hľadiská transplantačnej medicíny“.

Časopis to považuje za paradoxné, lebo ľudské orgány (v prípade transplantácie od živých darcov sa bavíme o obličke, časti pečene, pľúc, pankreasu či čreva) sú rodovo neutrálne a môžu sa transplantovať bez ohľadu na rod darcu a prijímateľa, teda ženský orgán môže zachrániť život inej žene, ale aj mužovi – a rovnako to platí aj v opačnom garde.

Úlohu v tom, že sa niekto rozhodne darovať svoj orgán či jeho časť, však zohrávajú aj ďalšie faktory: napríklad to, že na ženu sa vytvára silnejší nepriamy nátlak, aby sa „obetovala“, a to hlavne ak ide o člena rodiny.

Ženy sú tiež viac pripravené pomôcť aj iným – napríklad kolegom, priateľom, rodičom spolužiakov svojich detí – a častejšie reagujú na výzvy nechať sa otestovať, či by neboli vhodnými darkyňami. Platí tiež, že v mnohých krajinách na zoznamoch ľudí, ktorí chcú po smrti darovať svoje orgány, prevažujú ženy. Napríklad v Austrálii je pomer 1,1 milióna žien k 700-tisíc mužom.

Riaditeľ organizácie Transplant Australia Chris Thomas o tom hovorí, že vysvetlenia, prečo sa ženy skôr zaregistrujú, sú skôr odpozorované lekármi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie