7 dobrých správ: V Terchovej môžete navštíviť dom slovenského zbojníka Juraja Jánošíka

Jánošíkov dom je sprístupnený už aj verejnosti. Foto: TASR

Kurd vyhral takzvanú Nobelovu cenu za matematiku, v Nemecku objavili najstaršiu verejnú knižnicu, Estónsko sa môže ako prvé chváliť bezplatnou dopravou. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. Utečenec v Spojenom kráľovstve získal „najväčšiu matematickú cenu“

Jedno z najprestížnejších ocenení v oblasti matematiky, Fields Medal, označované aj ako Nobelova cena za matematiku, odovzdali na ceremónii v Brazílii. Získal ju Caucher Birkar, Alessio Figalli a Peter Scholze a Akshay Venkatesh.

Kurdský profesor Birkar prišiel do Veľkej Británie, keď študoval v Teheráne a požiadal o azyl. Matematik Cambridgeskej univerzity pre BBC uviedol, že neveril, že sa to stane skutočnosťou. Avšak ako sa ukázalo, 14-karátová zlatá medaila bola o pár minút preč. Podľa brazílskej televízie Globo mal medailu spolu s peňaženkou a telefónom v kufríku na stole v kongresovom centre, kde prebiehalo udeľovanie. Po tom, čo si všimol, že chýba jeho aktovka, upozornil služobný personál. Ten po pár minútach tašku našiel, ale medaila ani peňaženka tam neboli.

Caucher Birkar sa narodil na farme v kurdskej provincii v blízkosti hraníc medzi Iránom a Irakom. Vychovali ho počas osemročnej vojny medzi dvoma susednými krajinami, ktorá vypukla v roku 1980.

Podľa magazínu Quantamagazine Caucher Birkar mal počas detstva v matematickom klube v Teheráne fotografie víťazov Fields Medal na stene. „Pozrel som sa na ne a povedal som si: Raz sa stanem jedným z týchto ľudí. V tom čase som v Iráne ani nemohol vedieť, že raz budem môcť ísť na Západ,“ uviedol pre BBC.

Počas vysokoškolského štúdia na Teheránskej univerzite cestoval do Veľkej Británie a hľadal tam politický azyl. V rámci akademickej obce založil svoju reputáciu v oblasti biracionálnej geometrie a predtým získal prestížnu cenu Leverhulme.

Ocenenia Fields Medal sa udeľujú každé štyri roky najsľubnejším matematikom mladším ako 40 rokov. Každý víťaz získava peňažnú odmenu vo výške 11 500 dolárov.

Významnú cenu za matematiku získal utečenec. Foto: Twitter

2. V Nemecku objavili pozostatky najstaršej knižnice

Počas výkopových prác v Kolíne nad Rýnom objavili archeológovia základy najstaršej knižnice. Budovu pravdepodobne postavili v 2. storočí v rímskom Kolíne nad Rýnom. Najskôr o tom informoval Kölner Stadt-Anzeiger.

Už pred rokom archeológovia prekvapivo objavili na masívnych pozostatkoch stenu mestského cirkevného centra protestantského kostola v centre Kolína nad Rýnom. „Mysleli sme si, že sú to pozostatky verejnej zasadacej miestnosti,“ hovorí pre nemecký Der Spiegel Marcus Trier, vedúci kolínskeho tímu.

„Trvalo nám nejaký čas, aby sme porovnali paralely – mohli sme vidieť, že výklenky sú príliš malé na sochy. Sú to však skrinky na zvitky,“ povedal pre The Guardian Dr. Dirk Schmitz z Rímsko-germánskeho múzea v Kolíne nad Rýnom. „Sú veľmi osobitné pre knižnice – v knižnici v Efeze môžete vidieť tie isté.“

Nie je jasné, koľko zvitkov knižnica mala, to číslo však bolo „dosť obrovské – možno 20 000“, povedal pre britský The Guardian Schmitz. Budova by bola menšia ako známa knižnica v Efeze, ktorú postavili v roku 117 n. l.

Najstaršie nájdené pozostatky verejnej knižnice v Kolíne nad Rýnom. Foto: AP

3. Bezplatné autobusy v Estónsku majú zabrániť vyľudňovaniu dedín

Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá ponúka cestovanie autobusom prakticky po celej krajine zadarmo. Úrady dúfajú, že to pomôže spomaliť vyľudňovanie dedín a zároveň sa zníži spotreba pohonných látok. Autobusy zadarmo fungujú od začiatku júla v jedenástich z pätnástich okresov.

„V Európe existuje veľa miest a regiónov, kde je hromadná doprava zadarmo, ale až doteraz neexistoval podobný projekt v celoštátnom meradle,“ povedala estónska ministerka hospodárstva a infraštruktúry Kadri Simsonová pre britský The Nation. Ďalej pokračuje, že hľadali spôsob, ako vrátiť život do dedín a zároveň zastaviť odchod obyvateľov do miest.

„Program je výsledkom debát medzi ústrednou vládou a okresmi,“ dopĺňa Simsonová. Bezplatná autobusová doprava má podľa nej obyvateľom dedín zaistiť mobilitu a uľahčiť prístup ku každodenným službám.

Estónsky parlament vlani rozhodol o obmedzení spotreby fosílnych palív, aby v celoštátnom meradle zostala v roku 2030 na úrovni roku 2012. „Znamená to, že musíme nájsť spôsob, ako ľudí povzbudzovať k ekologickejšiemu cestovaniu, napríklad hromadnou dopravou,“ uviedla Simsonová. Tento postup by podľa nej mohol znížiť aj počet áut na diaľniciach.

Cestovať zadarmo v bezplatných autobusoch označených nápisom Tasita môžu na rozdiel od hlavného mesta aj ľudia, ktorí v danom okrese nemajú trvalý pobyt. Kvôli štatistike si však majú jazdu zaznamenať pomocou karty, ktorá sa predáva za dve eurá a platí vo všetkých okresoch, kde bezplatné linky zaviedli. Vo zvyšných štyroch okresoch môžu zadarmo cestovať len cestujúci mladší ako 20 rokov či starší než 62 rokov, priblížil server Err.ee.

Už od roku 2013 môžu obyvatelia Tallinu využívať bezplatnú dopravu vôbec ako prví na svete. Cieľom bolo presvedčiť ľudí, aby verejnej doprave dávali prednosť pred autami a zároveň uľahčili cestovanie najchudobnejším.

Ilustračné foto: AP/TASR

4. V Poprade vznikne múzeum cestovného ruchu

V Poprade-Veľkej vybudujú múzeum cestovného ruchu a v Zakopanom múzeum horolezectva. Cieľom spoločného projektu oboch krajín je ochrana kultúrneho dedičstva poľsko-slovenského pohraničia a jeho popularizácia. Na stránke mesta mali zverejnenú aj presnú sumu, ktorá pokryje celú investíciu, a to vo výške 1 642 610,22 eura, z toho dá Poprad viac ako 830-tisíc eur.

Múzeum cestovného ruchu bude sídliť v objekte bývalého Tatranského múzea. Objekt postavený okolo roku 1880 kúpila samospráva v minulom roku. Rok nato získalo mesto vďaka projektu cezhraničnej spolupráce na svoj zámer viac ako 830-tisíc eur.

Od múzea si v meste sľubujú aj zvýšenie turistickej návštevnosti. Po podpise zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku budú nasledovať proces verejného obstarávania na dodávateľa rekonštrukčných prác a samotná rekonštrukcia. Zámerom mesta je v rámci rekonštrukcie zveľadiť nielen samotný historický objekt, ale aj jeho okolie.

„Sme veľmi radi, že sme v tejto výzve uspeli a získali prostriedky nielen na záchranu historickej budovy, ale rovnako aj na to, aby sme jej vrátili život a dali plnohodnotné využitie. Naše kultúrne dedičstvo si takýto objekt zaslúži, nehovoriac o tom, že to bude ďalší projekt na zatraktívnenie ponuky cestovného ruchu v našom meste,“ uviedol pre portál Košice Online primátor mesta Poprad Jozef Švagerko. Mesto zároveň plánuje zveľadiť okolie historickej budovy.

Kým v Poprade budú hlavné témy turistika a život ľudí v Tatrách, v Zakopanom budú prezentované konkrétne formy využitia hôr – horolezectvo a lyžiarstvo. Obe múzeá by mali inšpirovať nielen k poznávaniu kultúrneho dedičstva, ale zároveň aj k vzájomným návštevám turistov na opačnej strane Tatier.

Mesto Poprad získalo nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu Interrerg v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Človek v Tatrách – Tatry v človeku – História poznávania Tatier ako spoločného kultúrneho dedičstva Poľska a Slovenska.

Na mieste bývalého Tatranského múzea má vzniknúť múzeum cestovného ruchu. Foto: TASR

5. Slováci si zvykli na triedenie odpadu

Plastové fľašky, škatule mlieka či sklo. Odpad, ktorý čoraz častejšie Slováci aj Česi aktívne separujú. Rovnako tak sa snažia nevyhadzovať do koša prebytočné jedlo.

Až tri štvrtiny Slovákov a 85 percent Čechov, ktorí sú aktívni na internete, si uvedomujú problém so zamorením planéty plastovým odpadom. Aj vďaka tomu sú aktívni v jeho triedení. Podľa výsledkov analýzy výskumnej spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia na Slovensku netriedia len štyri percentá opýtaných, v Česku len dve percentá. V minimalizovaní svojej ekologickej stopy sú však respondenti aktívni aj v iných oblastiach: polovica si napríklad vždy do obchodu nosí vlastné tašky.

Výskum spoločnosti Nielsen Admosphere sa uskutočnil na vzorke päťsto slovenských a päťsto českých respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov. Odpad sa snaží triediť takmer každý a iba jednotky percent respondentov zo Slovenska aj z Česka vo výskume priznali, že to nerobia. Okolo 95 percent opýtaných pritom vždy alebo väčšinou triedi plast, až 90 percent triedi papier a necelých 90 percent sklo.

Nielen tieto druhy odpadu Slováci a Česi triedia. Vysoké percento tiež separuje aj železný odpad a batérie: na Slovensku recykluje oba tieto typy odpadu zhodne 72 percent, v Česku je silnejšia recyklácia batérií, a to približne 76 percent, než kovového odpadu, čo predstavuje 66 percent ľudí.

Recyklácia biologického odpadu, či už prostredníctvom špeciálnych kontajnerov, alebo vlastného kompostovania, je v obidvoch krajinách na poslednom mieste, pričom viac sa mu venujú Slováci, keďže z opýtaných 63 percent kompostuje a v Česku je to o čosi menej, 55 percent.

Slováci sa v triedení odpadu zlepšili. Foto: TASR

6. Verejnosti sprístupnili dom Juraja Jánošíka

Terchová je známa tým, že tu kedysi býval Juraj Jánošík. Kým v centre obce sa nachádza jeho múzeum a takisto aj jeho sedemapolmetrová socha, miesto, kde sa v roku 1688 narodil, sa doposiaľ na turizmus takmer nevyužívalo. Ak sa chcel turista dostať do osady Jánošovia, väčšinou sa musel popýtať miestnych. Miesto, kde kedysi stál rodný dom Juraja Jánošíka, je z centra obce vzdialené asi osem kilometrov.

Podľa starostu Terchovej Jozefa Dávidíka rodisko legendárneho zbojníka dostatočne nepropagovali. Obec chce dlh svojmu najslávnejšiemu rodákovi splatiť. V osade kúpila

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

7 dobrých správ

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |