Vychádzajú zbierky poézie Jiřího H. Krchovského a Petra Placáka

V najbližších dňoch prídu na knižný trh dve básnické zbierky autorov strednej generácie, ktorá začínala publikovať v polovici osemdesiatych rokov v samizdatovom periodiku Revolver Revue. Tento kvartálnik, ktorý si pripomína 30. výročie svojho vzniku, sa pravidelne venuje aj vydávaniu kníh, a v jubilejnom roku knižná Edícia RR zaradila do svojho plánu aj knihy Jiřího H. Krchovského Tak ještě jedno jaro tedy a Humoresky od Petra Placáka.

Erotika a opar smrti

Jiří H. Krchovský je kultovým básnikom, ktorého tvorbu na jednej strane vysoko oceňuje literárna kritika, no pritom je autorom akceptovaným širokou verejnosťou, pričom istá časť jeho obdivovateľov sa netají tým, že z poézie čítajú len jeho. Krchovského večnými témami sú erotika, zmar, záhrobná mrazivosť, samota, opar smrti, sprevádzané sebairóniou, humorom, grotesknosťou, sarkazmom až cynizmom a vo výslednom tvare prezentované skvelým rýmovaním a zmyslom pre rytmus.

Často sa o ňom vraví ako o dekadentnom básnikovi, no on sám už v posledných rokoch po tomto označení netúži, hoci určitú dekadentnú polohu vo svojich veršoch pripúšťa. Jeho knihy sa spoľahlivo vypredávajú, vychádzajú mnohé dotlače a ich mnohotisícové náklady sú vo vydávaní poézie aj v Česku výnimkou, viaceré zbierky boli preložené.

Knižne vydal Noci, po nichž nepřichází ráno, Leda s labutí, Dodatky, Vše nejlepší…, Poslední list, Nad jedním světem, Mladost – Radost, Dvojité dno a súborné zbierky Básně a Básně sebrané. Svoju poéziu aj zhudobňuje a spieva s kapelou Krch–off Band, s ktorou vydal album Naposled.

Zväzok Tak ještě jedno jaro tedy je výberom z publikovaných i doteraz nepublikovaných básní z rokov 1979–2015, ktoré  spájajú okrem iného motívy štyroch ročných období a témy plynutia času i ľudského života.

x x x

Konečně roztály květy zla na okně /
ptačí zpěv jinak zní… tak nějak barokně /
– zima je v prdeli! Teď spěje jaro k ní /
po hrůzách gotických horory barokní

x x x

Už aby tak byl svátek práce /
už aby zas byl první máj! /
tím dnem zahradní restaurace /
jak studánky se otvíraj… /
už teďka leckde natíraj /
ty stolečky mnou ošoupané /
jež říkaly mi vloni pane… /
a letos opět v mraku much /
zas usednu na čerstvý vzduch /
a až se stromy ztratí ve tmě /
pak ňáké dívce řeknu: Veď mě! /
no ano, ovšem – dá-li bůh…

 

Bojovník za monarchiu

Petr Placák je autorom širokého záberu, pričom poéziou iba začínal a potom vystriedal množstvo literárnych žánrov. „Písanie je hlbokou súčasťou môjho života a je úplne vedľajšie, v akom žánri sa vyjadrujem,“ hovorí. Angažoval sa vo verejnom živote už počas totality, ako vyštudovaný historik je zástancom myšlienky obnoviť České kráľovstvo. Ideu monarchie v sebe nosí už od 80. rokov, keď organizoval demonštrácie proti komunistickému režimu aj prostredníctvom skupiny mladých ľudí s názvom České deti.

V roku 1988 spísal program Manifest Českých detí, ktorý vyhlásil obnovu Českého kráľovstva. „Bol to síce v istom zmysle politický program, vysmievajúci sa nejakej aktuálnosti či zmyslu dialógu s mocou, ale rovnako ho možno vnímať ako báseň.“

Vládna moc nedokázala České deti zaškatuľkovať, a tak jedného dňa sa v Rudom práve medzi  rôznymi straníckymi dokumentami a uzneseniami či hláseniami o záväzkoch brigád socialistickej práce zrazu objavil manifest s vyhlásením, že České kráľovstvo stále trvá. „Pre nás to bola nielen obrovská reklama, ale predovšetkým ohromná zábava,“ spomína Placák.

Debutoval v samizdate prózou Medorek, v samizdate vydal aj básnickú zbierku Obrovský zasněžený hřbitov, po revolúcii nasledovali knihy Cestou za dobrodružstvím, Kádrový dotazník, Svatováclavské milénium s podtitulom Češi, Němci a Slováci v roce 1929, román Fízl, edične pripravil knihu Paměti lékaře podľa spomienok svojho otca Bedřicha Placáka, lekára a prekladateľa, ktorý počas SNP pôsobil v Bielych Karpatoch ako šéflekár partizánskych skupín. Petr Placák publikuje v popredných českých periodikách a vydáva kultúrno-spoločenský mesačník Babylon.

Nová kniha Humoresky zásadne dokresľuje obraz jeho básnickej osobnosti, zahŕňa rad pozoruhodných textov zverejnených svojho času v samizdate a dnes prakticky nedostupných.

Máj

Ve vilce vyvěsili vlaječku /
protože dcera se hlásí /
na gymnasium. /
Naproti v činžáku /
se strhla hádka /
protože máma chtěla /
vyvěsit čs. vlajku i rudou /
otec chtěl jenom československou /
a syn nechtěl žádnou /
protože by se styděl /
před kamarádama. /
Dceři to bylo jedno /
ale bránila mámu. /
O dům dál visela /
jen velká čs. vlajka /
a lidé co chodili po ulici /
si říkali /
to už je lepší nevyvěsit žádnou /
než takhle /
než takhle provokovat /
bylo jim z toho nepříjemně
rychle dělali jako by nic neviděli /
jako by bylo všechno v pořádku /
protože je určitě někdo pozoroval /
a rychle se snažili zmizet /
když tu si najednou s hrůzou uvědomili /
že to vlastně v pořádku není /
a tak pohoršeně začali kroutit /
hlavou.