Denník N

Z Afganistanu vedie len jedna cesta

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Keby stačilo vojenské riešenie, vojna v Afganistane by sa skončila už pred sedemnástimi rokmi. Preto Amerika musí staviť na diplomaciu.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump postavil svoju kampaň aj na tom, že chce stiahnuť Ameriku z Blízkeho východu. Ale prezident sa taktiež rád predvádza ako tvrdý chlapík a inštinkt ho spočiatku viedol k tomu, že v úrade ukazoval silu – do vojnových zón vysielal viac jednotiek, nechal zhadzovať väčšie bomby a vydával agresívnejšie rozkazy. „Títo vrahovia musia vedieť, že sa nemajú kam skryť,“ povedal, keď oznamoval zvýšenie počtu vojakov v Afganistane.

Teraz sa však dozvedáme, že sa Trumpova administratíva snaží vyjednávať s Talibanom o novom usporiadaní Afganistanu. Nech už sa táto cesta akokoľvek krúti, administratíva našla správny smer. Akurát sa ho v serpentínach bude veľmi ťažko držať.

Raz musíme odísť

Vojna v Afganistane, ktorá začala už v roku 2001, je najdlhšou vojenskou operáciou v americkej histórii. Americké angažmán v tejto stredoázijskej krajine sa nedá porovnávať s americkou vojenskou prítomnosťou v Nemecku, Japonsku alebo v Južnej Kórei. Stále základne v týchto krajinách boli zriadené s cieľom odstrašiť externú agresiu (napríklad zo strany Severnej Kórey). V Afganistane sú americkí vojaci preto, aby zaistili, nech vládu v Kábule nezvrhnú povstalci, čo sa dá porovnať s neokoloniálnym prístupom, keď krajina podporuje priateľského miestneho vládcu.

Z tohto dôvodu administratívy prezidentov Busha a Obamu hľadali cestu von z Afganistanu. Lenže napokon zistili, že len tak odísť a deklarovať víťazstvo je veľmi ťažké. Po prvé, realita bola jednoducho taká, že keby sa americké jednotky úplne stiahli, nevyhnutne by to posilnilo Taliban, čo by dostalo demokraticky zvolenú kábulskú vládu, ktorá je priateľská k Spojeným štátom, do smrteľného nebezpečenstva. Po druhé, keby Amerika stiahla všetkých vojakov, toto mocenské vákuum by zaplnili iné krajiny, najpravdepodobnejšie regionálne mocnosti ako India, Čína, Irán alebo Rusko. A po tretie, keď vezmeme do úvahy všetky frakcie, zistíme, že neexistuje jeden Taliban, s ktorým by sa dalo vyjednávať.

No napriek tomu USA nemôžu zostať v Afganistanu je naveky. Naša prítomnosť v tejto krajine deformuje americkú zahraničnú politiku, viaže významné zdroje v oblasti, kde máme len obmedzené záujmy. A taktiež spôsobuje, že je od nás krehká afganská vláda nevyhnutne závislá. Amerika dáva na bezpečnostnú a ekonomickú pomoc Afganistanu 45 miliárd dolárov ročne. To je viac ako dvojnásobok celého afganského HDP.

Ako vycúvať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie