Denník N

Protrumpovskí, ale nie proamerickí

Steve Bannon a Marine Le Penová. Foto – TASR/AP
Steve Bannon a Marine Le Penová. Foto – TASR/AP

Trumpovi americkí spojenci hľadajúci podporu na európskej krajnej pravici sa môžu popáliť, výhodnejšie by pre nich mohlo byť zamerať sa na stredové strany.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Snaha Richarda Grenella, veľvyslanca prezidenta Donalda Trumpa v Berlíne, a Trumpovho niekdajšieho hlavného stratéga Steva Bannona posilniť európsku krajnú pravicu má z ich pohľadu jasnú logiku: zmenená, že Amerika si hľadá iných spojencov. Lenže toto hľadanie bude musieť byť veľmi selektívne: niektorí z európskych populistov a nacionalistov nie sú len antiliberálni a nestavajú sa len proti imigrácii, ale sú aj zásadne protiamerickí.

Za Izrael, za Ameriku

Existujú dve témy, na ktoré sa budú musieť trumpisti pýtať svojich európskych priateľov, a nie je vôbec isté, či na ne dostanú priame odpovede. Ide o vzťah k Izraelu a názory na miesto Spojených štátov v súčasnom svete.

Ešte pred niekoľkými rokmi bola izraelská téma spoľahlivým indikátorom toho, či je ten-ktorý európsky nacionalista pro- alebo protiamerický. „Pohľad na Ameriku zväčša odráža aj pohľad na Izrael a platí to aj naopak,“ napísal v roku 2004 bulharský politológ Ivan Krastev, ktorý sa okrem iného zaoberá antiamerikanizmom. „Je ľahké veriť tomu, že mnohí ľudia z európskej pravice sú antiamerickí, pretože Amerika je vnímaná ako prožidovská a proizraelská.“

Keby sme tento test skúsili urobiť dnes, v niektorých prípadoch by sme dospeli k tým istým výsledkom. Líder holandskej Strany slobody Geert Wilders je vytrvalo proizraelský a jeho politická ideológia má veľa spoločné s americkým konzervativizmom a jeho tradičnou podporou židovského štátu. Nový taliansky minister vnútra a líder nacionalistickej Ligy Matteo Salvini uznáva Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, Izrael považuje za baštu Západu a navrhuje, aby sa tento štát pripojil k Severoatlantickej aliancii. V týchto prípadoch Krastevova korelácia platí.

Dotieravé a dominantné

Lenže v súčasnosti je politicky veľmi ťažké byť otvorene antisemitský ako napríklad zakladateľ francúzskeho Národného frontu Jean-Marie Le Pen. Maďarského predsedu vlády Viktora Orbána často obviňujú z antisemitizmu, pretože kampane, ktoré viedol proti svojej Nemezis, finančníkovi Georgeovi Sorosovi, nijako nezakrývali antisemitský podtext. Lenže Orbán je aspoň navonok tiež veľkým priateľom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. V Maďarsku sa dokonca aj kedysi otvorene antisemitská (a tiež antiamerická) strana Jobbik zmenila na proizraelskú, i keď to bolo len v záujme získania väčšieho počtu hlasov.

V Rakúsku má Strana slobodných za sebou dlhú históriu antisemitizmu a jej súčasný líder a vicekancelár Heinz-Christian Strache vešal na Facebook antisemitské obrázky. Lenže teraz je jeho rétorika konzistentne proizraelská a aj on je podporovateľom uznania Jeruzalema za hlavné mesto štátu Izrael.

Skôr ako postoj k Izraelu je dnes zrejme lepším testom antiamerikanizmu sila nacionalizmu potenciálneho spojenca. Pre niektoré európske krajne pravicové strany sú totiž USA príliš dotieravé a dominantné.

Skôr medzi než na strane

„Naša Európa sa rozkladá od Atlantiku po Ural, nie od Washingtonu po Brusel,“ povedala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie