Prečo vlani slovenský film rástol najrýchlejšie v Európe

Z filmu Čiara.

Aké sú príčiny slovenského filmového boomu a čo nás ešte v ďalších rokoch čaká, zisťovala Inventúra slovenského filmu.

Boom slovenskej kinematografie a prepájanie slovenského filmu s českým inšpirovali organizátorov festivalu Letná filmová škola v Uherskom Hradišti k usporiadaniu osobitného fóra pod názvom Inventúra v slovenskom filme. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia Audiovizuálneho fondu, producentských asociácií, Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, distribučných spoločností a pedagógov.

Strmý vzostup kvantity slovenských filmov a návštevnosti po roku 2012 vrcholil vlani, kedy na slovenské filmy alebo koprodukcie prišlo do kín takmer 1,5 milióna divákov v pretlaku 250 filmových premiér za rok, čo nikto predtým neočakával.

Bol to najväčší medziročný nárast v Európe. Slovenské filmy prenikli na významné festivaly, napríklad Piata loď Ivety Grófi (MFF v Berlíne), Nina Juraja Lehotského (MFF v Toronte) alebo Out György Kristóf (MFF v Cannes). Štyri slovenský filmy sa dostali do rebríčka Top Ten a začali fungovať súkromné investície do filmovej produkcie.

Slovenskému filmu sa podarilo nájsť témy, ktoré rezonujú v spoločnosti (napríklad Únos Mariany Čengel-Solčanskej, možno tento osud stretne na jeseň i film Ostrým nožom režiséra Teodora Kuhna o stále neobjasnenej vražde študenta Daniela Tupého).

Slovenský film dlho nevedel nájsť témy, ktoré ľudí zaujímajú, konštatoval producent a distribútor Peter Kot.

Tento rok by mohol priniesť okolo tridsať slovenských celovečerných filmov. Situácia pre podporu filmov na slovenskom zatiaľ vyzerá nádejne s 8,5 miliónmi eur ročne na vývoj, výrobu, distribúciu a ďalšie programy. Hlavným dielom do tohto objemu financií prispieva štát, menšou časťou neštátni prispievatelia.

Kríza slovenského filmu v 90. rokoch priniesla aj niečo pozitívne, a síce schopnosť komunikácie naprieč filmárskou obcou, povedal režisér Martin Šulík. Podľa neho je pozitívne, že sa systém podpory podarilo oddeliť od politiky a žánrovo diverzifikovať kinematografiu.

Fackovací panák

Často sa poukazuje na to, že na Slovensku vznikajú predovšetkým ťažké sociálne filmy o ľuďoch z okraja spoločnosti. Na druhej strane Šulík a ďalší filmoví profesionáli konštatovali krehkú rovnováhu slovenského filmu a jeho financovania.

Nevieme, z ktorej strany niečo padne, isté je, že slovenská kinematografia je fackovací panák, povedal Šulík. Lenže to, že v audiovizuálnom prostredí začala rokom 2017 v podstate po prvýkrát v histórii fungovať kultúra a priemysel ako dve súčasti stabilného audiovizuálneho prostredia, je novinka. Slovenská kinematografia je síce autonómna, však stále nie je jasný model spolupráce medzi filmármi a RTVS. A televízia vždy bola a bude objektom politického záujmu, zdôraznil riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák.

Okrem toho sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |