Denník N

Už v škole bolo jasné, že Stano je veľký herec a veľký komik, spomína Milan Lasica

S manželkou Darinou pri preberaní ceny. Foto – archív tasr
S manželkou Darinou pri preberaní ceny. Foto – archív tasr

Vo veku 75 rokov zomrel Stano Dančiak. Dlhodobo ho trápili zdravotné problémy.

Začiatkom tohto roka zomrel Marián Labuda, jeho kolega a rovesník, s ktorým si odžili veľký herecký debut vo filme Petra Solana Kým sa skončí táto noc. Spolu hneď po škole vstúpili do SND. Spolu koncom 60. rokov spolu s ďalšími hlasmi mladej nastupujúcej generácie celé slovenské divadlo zmenili na modernejšie, civilnejšie.

Presne o sedem mesiacov neskôr sa Dančiak pobral za Labudom. Jeden z najvýznamnejších slovenských hercov zomrel vo veku 75 rokov v noci na nedeľu v bratislavskej nemocnici. Zdravotné problémy ho trápili už dlhšie, pre ťažkú cukrovku musel podstúpiť niekoľko operácií. Správu o jeho úmrtí priniesla ako prvá TV Markíza.

Zoznam jeho rolí v divadle, vo filmoch, v televízii či v dabingu je takmer nevyčerpateľný. Verejnosť si ho bude asi najviac pamätať pre jeho komediálny talent. Bol to však Stano – nie Stanislav – Dančiak a jeho generácia, kto odmietol divadelnú klasiku s ľubozvučnou slovenčinou v prospech civilnejšieho prejavu.

Šťastná generácia

Málo sa vie, že bratislavský rodák (1942) sa okrem špičkového umelca mohol pokojne stať aj zubným laborantom alebo vrcholovým športovcom.

V mladosti hrával hokej, futbal za Slovan Bratislava, dokonca bol vicemajstrom republiky v behu na sto metrov. Keď sa musel rozhodnúť medzi športom a moderovaním rozhlasovej relácie Modrá vlna, rozhodol sa pre to druhé – a tam niekde sa začína jeho umelecká kariéra.

Slovenské národné divadlo v 60. rokoch bežne neangažovalo študentov herectva, on bol jednou z výnimiek. „Naša generácia mala šťastie, pretože Slovenské národné divadlo bolo v 60. a 70. rokoch na vrchole. Nastúpili sme tam so snahou zmeniť to klasické hranie divadla, ktoré tu bolo predtým,“ povedal v roku 2007 rozhovore s Karolom Sudorom pre SME.

Na prestup do Divadla na Korze ho nahováral Milan Lasica a on súhlasil, nesedela mu ľubozvučná slovenčina a dôraz na klasiku na národnej scéne.

„Stana Dančiaka som poznal od mladosti, prvý raz som ho režíroval v roku 1963 v hre Slawomira Mrožeka Striptíz, to bolo ešte na Vysokej škole múzických umení. Odvtedy mi bolo jasné, že je to veľký herec a veľký komik, čo potom dokazoval celý život. Ešte v Divadle na Korze sme spolu s Vladimírom Strniskom režírovali Čakanie na Godota od Samuela Becketta, kde Stano exceloval spolu s Mariánom Labudom,“ povedal pre Denník N Milan Lasica.

„V čase, keď už mal vážne zdravotné problémy a nevidel, som mu v Štúdiu L+S pripravil predstavenie, monodrámu, aj v tej bol skvelý. Rád spomínam na jeho humor, bol veľmi špecifický, nádherný, na ktorý sa nedá zabudnúť. Stále si vybavujem jeho úžasné výroky, to bude pre mňa tiež ten Stanov odkaz,“ dodal Lasica.

Čo na konci 60. rokov znamenal dobrovoľný odchod zo SND do malého divadla, okomentoval v rozhovore pre Denník N Kornel Földvári. „Túto trojicu – Labuda, Dančiak a Paľko Mikulík – prijali hneď po škole. Ihneď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Kultúra

Teraz najčítanejšie