Denník N

Ako som hral petánque s Yves Montandom

Po návrate domov ma milo prekvapila výstava v národnej galérii. Filla – Fulla. Paráda! Pôjdem tam ešte niekoľkokrát. A ešte k tomu je tam príjemne chladno.

August ako z Veľkej knihy, horúci, že sa ani dýchať nedá. Nedá sa nič, len čakať, kým to prejde. Ani krátke búrky neochladia vzduch, len vám dusným sparnom prilepia prepotené šaty na kožu. Fajnové! Ale tak to má byť! Je august a to je kráľ klaunov, tak čo sa sťažujem?

V noci sa niekoľkokrát zobudím a niekedy ani nezaspím, iba na svitaní, keď sa kúsok ochladí a zaveje vánok ako prísľub lepších dní.

Dnes nad ránom som hral pétanque s Yves Montandom, na námestí De Gaulle v Saint Paul de Vence, pred Café de la Place na udupanej zemi pod starými platanmi. Yves popíjal Pastis a ja som si dával Diabolo, sirop de Menthe avec Perier. Obsluhovala nás krásna Marga, dcéra arménskeho majiteľa. Podvečerná mediteránna bríza nás príjemne chladila spoločne s našimi nápojmi. Vôbec mi nebolo teplo, až kým som sa nezobudil.

Ten sen je jasný, pripomenulo mi to Beatrice, ktorá pred pár týždňami spomínala práve v Café de la Place, ako jej papá hrával s 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie