Egyptská misa stará 5-tisíc rokov obsahovala materiál až z Anatólie, na výskume robil aj slovenský egyptológ
Podľa egyptológa dochádzalo v oblasti východného Stredomoria už pred 5-tisíc rokmi k cirkulácii materiálov. „Vieme, že miestne kultúry si medzi sebou v danom období vymieňali kovy. Bolo to z ruky do ruky. Kým sa ruda dostala z Anatólie do Egypta, uplynuli asi desiatky rokov.“
Kovová nádoba uložená do hrobky v egyptskom Abúsíre pred približne 5-tisíc rokmi obsahuje materiál, ktorý sa vyťažil v Anatólii (dnešné Turecko) vzdialenej 1500 kilometrov.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú tento týždeň vydal slovenský archeológ a egyptológ Martin Odler a jeho kolegovia v prestížnom archeologickom časopise Journal of Archaeological Science.
Vedci v štúdii opisujú dvadsaťdva staroegyptských predmetov, ktoré sú dnes uložené v Egyptskom múzeu Lipskej univerzity v Nemecku.
Predmety z troch lokalít
Predmety objavili nemeckí a britskí výskumníci na začiatku 20. storočia v lokalitách Abúsír, Abydos a Gíza. Pochádzajú z hrobky panovníka 2. dynastie Chasechemveja (Abydos, približne 2700 pred Kristom), z hrobiek úradníkov ranodynastického obdobia (Abúsír, približne 3100 až 2900 pred Kristom) a Starej ríše (Gíza, približne 2350 až 2275 pred Kristom).
Vedci využili viacero metód, ktorými skúmali chemické zloženie predmetov a analyzovali izotopy olova. „V každom z predmetov sa aspoň v stopovom množstve nachádzalo olovo. Má štyri izotopy a na základe ich pomeru sa vypočítava ‚podpis‘ jednotlivých rúd. Keď sme ich porovnali s už známymi dátami, vedeli sme približne určiť, odkiaľ ruda pochádzala,“ povedal pre Denník N egyptológ Odler.
Odborník pôsobí v Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Sinaj a Východná púšť
Čo sa týka Abydu, analyzované predmety pochádzali z kráľovskej hrobky a vyrobené boli z kovov z Východnej púšte (rozprestiera sa medzi Nílom a Červeným morom ) a zo Sinaja.