Denník N

Vulgarizmy, vypiskovanie, sťahovanie sukne – ženy opisujú, čo sa im stalo na slovenských uliciach

Ilustračné foto – Flickr.com

Slečinka, čo by si povedala, keby som ti pomačkal tú kvetinku, vykrikoval jeden z trojice mužov stojacich na bratislavskej Obchodnej ulici na Táňu. Mala vtedy len dvanásť rokov.

24. júla podvečer išla 22-ročná Maria Laguerrová po jednej z ulíc v parížskom 19. obvode. Oproti nej kráčal muž, ktorý podľa jej slov „vydával vulgárne zvuky, komentoval ju a pískal na ňu“. Ona sa k nemu otočila a povedala mu, aby „držal hubu“.

Muž na to reagoval tak, že zo stolíka letnej terasy, pri ktorej sa to všetko stalo, zobral popolník a hodil ho smerom k Marii. Keď videl, že ju netrafil, vrátil sa k nej a udrel ju do tváre. Úder ženu odhodil k sklenej ohrádke terasy. Muža potom konfrontovalo niekoľko hostí podniku. Napokon ušiel. Celý incident nahrala bezpečnostná kamera majiteľa terasy. Ten dal nahrávku Laguerrovej a ona ju zverejnila na sociálnej sieti.

Virálne video útoku nateraz neznámeho muža na francúzsku študentku architektúry na jednej z parížskych ulíc vyvolalo veľké pohoršenie. Parížska prokuratúra otvorila vyšetrovanie prípadu, ale ešte nikoho nezatkla.

Incident urýchlil prijatie zákona o pokutovaní „ponižujúcich, potupných, zastrašujúcich, nepriateľských a urážlivých“ poznámok na adresu žien na uliciach a vo verejnej doprave. Zákon vstúpi do platnosti na jeseň, výška uloženej pokuty sa môže pohybovať od 90 do 750 eur.

Hoci ide o posun žiaducim smerom, kritici zákona hovoria, že sa bude len ťažko implementovať. Hovoria, že okrem represie by sa malo pracovať hlavne na tom, aby takéto situácie nevznikali. Podobný názor má aj niekoľko žien, ktoré nám opísali svoje skúsenosti s pouličným obťažovaním na Slovensku.

Pokrikovali na mňa, keď som bola šiestačka

Slovné a aj fyzické obťažovanie žien na uliciach či vo verejnej doprave nie je nič nové a celé generácie žien boli vychovávané tak, aby to radšej „prehltli“ a útočníka neprovokovali, lebo to môže byť ešte horšie.

Bratislavčanka Táňa mala len 12 rokov, keď sa na ulici stretla s lascívnymi poznámkami. „Bola som o dosť vyspelejšia ako moje rovesníčky, všetci tipovali, že už som stredoškoláčka, sedeli mi šaty po šesť rokov staršej sestre. V ten deň som mala oblečené tričko, ktoré malo tesne nad ľavým prsníkom takú aplikáciu v tvare ruže. Išla som na klavír k našej rodinnej známej. Vystúpila som z električky a kráčala som po Obchodnej, kde bývala. Pri jednom z obchodov stáli traja muži. Jeden z nich na mňa zakričal: Slečinka, čo by si povedala, keby som ti pomačkal tú kvetinku? Ostatní sa na tom vulgárne smiali a vyzývali ma, aby som sa usmiala, lebo ‚takú zdutú kravu nikto nebude chcieť‘. Rozplakala som sa tak hrozne, že som cez slzy ani nevidela a vošla som do iného domu.“

Stalo sa to za bieleho dňa, na frekventovanej ulici. Táne sa nikto nezastal, pár ľudí sa zmohlo na pokrútenie hlavou.  To nebolo všetko. „Keď som to povedala doma, sestra sa mi smiala, že som netýkavka a že si mám na to zvyknúť. Mama na mňa začala kričať, aby som si nabudúce nedávala tesné tričko. Záver bol jasný: môžem si za to sama,“ opisuje Táňa.

Hoci sa to odohralo pred viac ako dvadsiatimi rokmi,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Životy žien

Teraz najčítanejšie