Denník N

Ukrajinista Mušinka: Na Krym som za socializmu jazdil s rodinou trabantom na dovolenky, bolo to skvelé

Mikuláš Mušinka. Foto N – Andrej Bán
Mikuláš Mušinka. Foto N – Andrej Bán

82-ročný ukrajinista a folklorista Mikuláš Mušinka z Prešova má fascinujúci životný príbeh. Vyrastal vo viere, že je Rus. Až ako študent počas priadok ženičiek v rodnej dedinke Kurov pri Bardejove pochopil, že je Ukrajinec. Vzoprel sa hegemónii ruštiny, vysvetľuje aj kontext ruskej imperiálnej politiky v 20. storočí. Po okupácii v auguste ’68 pásol kravy, do roku 1990 robil v kotolni. V roku 1992 získal v Kyjeve diplom doktora filologických vied číslo 1.

Jazdíte ešte na Ukrajinu?

Veľmi často, zväčša služobne. Som čestný doktor alebo profesor piatich univerzít na Ukrajine a zahraničný člen ich Národnej akadémie vied.

Jediný na Slovensku?

Nie, sme dvaja. Môj kolega, literárny vedec česko-ukrajinského pôvodu, akademik Mikuláš Nevrlý, žije v Bratislave a má 102 rokov. Minulý týždeň dokumentaristi televízneho štúdia z Kyjeva o ňom natočili film.

Ako vnímate proruský postoj niektorých slovenských politikov?

Všetko je to tendencia velikášstva, akoby sme boli pupok zeme. Mentalita mnohých Slovákov je, že neradi tolerujú iné názory.

Čo hovoríte na spory, aj na Slovensku, o Krym?

Je pravda, že Krym bol súčasťou Ukrajiny len od roku 1954. Dovtedy, od 17. storočia, bol okupovaný Ruskom. Krym má pôvodne turecko-tatárske obyvateľstvo, bol tam chanát. Tak ako vždy ruská moc sľúbila hory-doly, potom nič nedodržala. Aj Krymským Tatárom sľúbili práva, tie však okliešťovali. Ibaže Krym je zásobovaný elektrinou či pitnou vodou z Ukrajiny, logicky bol v rámci ZSSR pridelený Ukrajine. Krym má byť podľa mňa autonómna súčasť Ukrajiny. Najväčšie nešťastie bolo, keď počas 2. svetovej vojny pôvodné obyvateľstvo sovietska vláda vysídlila do Strednej Ázie. Po vojne sa vrátila len nepatrná časť Tatárov.

V minulosti ste jazdili aj na Krym?

S manželkou a deťmi sme tam boli niekoľkokrát na dovolenke – trabantom. Ešte pred rokom 1989.

Vnímali ste tam vtedy národnostné napätie?

Nie. Totiž zobrali mi v ČSSR služobný pas, mal som zákaz cestovania. Existovala však možnosť kúpiť si v cestovnej kancelárii Inturist, cez náš Čedok, takzvanú puťovku, výjazdnú doložku do občianskeho preukazu, bez pasu. Tá nepodliehala kontrole Štátnej bezpečnosti.

Ako ste po ZSSR  jazdili?

Boli prísne obmedzenia, mohli sme ísť len počas dňa. A trabant nebol rýchly. Večer sme sa museli hlásiť v určenom kempingu alebo na hoteli, kde už o nás vedeli. Milicionári nás prísne sledovali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie