Múzeum dizajnu: Fullov koník ožil v porceláne

Jedným z najmenších predmetov múzea dizajnu je Fullov koník (2016) od Simony Janišovej. Okrem skvelej tvarovej štylizácie typickej pre Fullu má jemnosť Janišovej porcelánových predmetov.

Kôň je nádherné zviera, je predurčené na zobrazovanie pozitívnych vlastností v umení – v maľbe, v soche, v keramike aj v textile. Predstavuje symbol života a smrti – slnka a mesiaca. Často sa koník používal aj ako dekoratívny motív v ornamentike, ktorá siaha až do antiky.

Inšpirovaný Fullom

Janišovej koník je priama inšpirácia z Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Počas krátkeho rezidenčného pobytu v rámci projektu Vytvorené na Slovensku mala autorka možnosť bližšie sa zoznámiť s Fullovou tvorbou. Farebné koníky dotvárajú špeciálny rám jeho obrazu Klauni.

Sám Fulla v 20. rokoch 20. storočia navrhoval ručne maľované drevené hračky, ktoré sa často objavovali aj v jeho obrazoch. Jeho koníky z dreva sa z plochy rámu premiestnili do priestoru, ale ako píše Katarína Bajcurová o diele Ľudovíta Fullu, mohlo by to byť aj naopak.

Simona Janišová voľne interpretovala koníky v novom materiáli – v porceláne, s vlastným maliarskym riešením. Koník je verejne dostupný aj ako suvenír v Slovenskej národnej galérii.

Porcelán plus hlina

Simona Janišová pracuje s dvomi materiálmi. „Porcelán je luxusnejší materiál ako hlina, ale umožňuje množenie. Hlina je zase viac osobná. Je to mäkší materiál. Porcelán chyby neodpúšťa,“ hovorí umelkyňa.
V rámci projektu Vytvorené na Slovensku vznikla aj kolekcia džbánov. Džbán, ktorý Simona nazýva aj Fullák, vychádza priamo z obrazu Ľudovíta Fullu – Zátišie s krčahom.

„Majolikový krčah vytvorený na hrnčiarskom kruhu sa vo svete Fullovho zátišia mení na asymetrický, takmer abstraktný tvar. Tento džbán som sa rozhodla zhmotniť prostredníctvom porcelánu a prinavrátiť mu pôvodnú funkčnosť keramickej nádoby. Mojím cieľom bolo zachovať originálnu deformáciu a farebnosť, ktorú mu vtlačil Fulla svojím maliarskym rukopisom,” hovorí autorka.

Džbán je dekorovaný ručnou podglazúrnou maľbou a je súčasťou jej dizertačnej práce – série Anachronik.

Vlastná značka

Simona Janišová sa pohybuje medzi voľnou a dizajnérskou tvorbou. Vždy inklinovala k priestorovým objektom – k soche. V dizajne dáva prednosť jednoduchým minimalistickým tvarom so zachovaním funkčných vlastností.

Aby sa však mohla venovať tomu, čo ju baví najviac a čo by ju mohlo zároveň aj živiť, založila spolu s Lindou Vikovou značku si.li. (začiatočné písmená mien Simona a Linda), ktorú predávajú aj vo svojom e-shope.
Pod značkou si.li. pracujú obe keramikárky spoločne, ale zároveň majú aj vlastné projekty.

Keď ukončili vysokú školu, vedeli, že sa nemôžu spoliehať na firemné zázemie, ktoré by sa venovalo výrobe keramiky alebo porcelánu. Výroba porcelánu na našom území nemá žiadnu tradíciu, hlavne pre nedostatok materiálu. Treba za ňou vycestovať do Čiech alebo bližšie na Moravu.

Hlina bola a je na Slovensku vždy dostupná, ale neumožňuje sériovú výrobu ako porcelán. Preto sa slovenskí keramikári viac orientovali na autorskú tvorbu a domácu unikátnu výrobu.

Kurátorka zbierky

V posledných desaťročiach si nielen keramikári, ale aj výtvarníci či dizajnéri zakladajú vlastné značky a nové technológie umožňujú realizovať „domácu“ malosériovú výrobu.

Simona Janišová experimentuje, pracuje aj s najnovšími technológiami. Dopracovať sa k želanému výsledku si však vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti.

Popri svojej zaujímavej a rozsiahlej tvorbe pracuje tiež ako externá kurátorka zbierky keramiky a porcelánu v Slovenskom múzeu dizajnu. Vyhľadáva diela svojich starších kolegov, žijúcich aj nežijúcich, a zbierku dopĺňa aj o práce svojich rovesníkov.

Vďaka jej záujmu o odbor vznikla v súčasnosti jedinečná zbierka. Čiastočne je prezentovaná aj jej výberom na výstave 100 rokov dizajnu na Slovensku v Hurbanových kasárňach.