Spomienky na vojnu: aj Gruzínsko má osudové osmičky, 8. 8. 2008 čelilo ruskej invázii
Toto je príbeh vojny, na ktorú sa po Donbase a Kryme nespravodlivo zabudlo. Pod Kaukazom som pri mnohých cestách videl variáciu toho istého príbehu Impéria.
Máme s Gruzíncami veľa podobného či dokonca spoločného. Veľkosť územia, počet obyvateľov, civilizačné korene (spoločne s Arménskom je Gruzínsko prvým kresťanským štátom na svete, vzniklo v 4. storočí) – a aj skúsenosť s ruskými či predtým sovietskymi okupačnými tankmi.
Tá ich, na rozdiel od našej, je však čerstvá a pretrvávajúca.
Noc s prezidentom
Je 21. august 2008. Je sparná noc, nespím. S kolegom nás o jednej vezie taxík cez celé Tbilisi do prezidentského paláca. Za oknom škodovky sa na Rustaveliho triede mihajú spiaci žobráci. O druhej nadránom, uvažujem, som ešte so žiadnym prezidentom rozhovor nerobil. Vyťažený Michail Saakašvili si našiel na nás iba tento termín. Pre kruté paralely s augustom 1968, pochopiteľne. Ruské tanky zastali asi 60 kilometrov pred Tbilisi.
Fanúšikovia aj odporcovia prozápadného prezidenta mu hovoria familiárne – Míša. Až na vrchol ho vyniesla v roku 2003 Revolúcia ruží, v postsovietskom priestore mnohé pokusy zbaviť sa vplyvu Impéria nesú meno rastliny či plodiny. Študoval na Ukrajine, kde sa naučil po ukrajinsky, aj v Spojených štátoch, odkiaľ má dobrú angličtinu. Za manželku si vzal Holanďanku. Je zrejmé, že prezident situáciu nezvládol. Nechal sa vyprovokovať provokáciami, streľbou na gruzínske dediny, a nariadil vojenskú operáciu v separatistickom regióne Južné Osetsko.
Ten sa odtrhol spoločne s Abcházskom potom, ako v roku 1993 Gruzínsko vyhlásilo nezávislosť. Saakašvili argumentoval „nastolením ústavného poriadku“, nedošlo mu však, že na severnej strane Kaukazu, pred Rokským tunelom, iba na to čakajú pripravené ruské jednotky. A tie sú oveľa silnejšie ako gruzínska armáda.
Ikonická fotografia zachytáva nervózneho „Míšu“, ako zožul červenú kravatu. Kremeľ odvtedy šíri, že je na drogách. K zlepšeniu vzťahov s Moskvou určite neprispel jeho bonmot, keď o ruskom prezidentovi opakovane hovorí ako o „lili-Putinovi“. To aby zvýraznil svoju mohutnú postavu. „Spím štyri hodiny denne. Pred vami tu bola BBC a Wall Street Journal, po vás príde Financial Times,“ vraví nám nadránom prezident bezchybnou angličtinou. Pôsobí sviežim dojmom.
„Nemožno obviňovať obete,“
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.