Denník N

Spomienky na vojnu: aj Gruzínsko má osudové osmičky, 8. 8. 2008 čelilo ruskej invázii

Ruskí vojaci pri meste Gori. Foto – Andrej Bán
Ruskí vojaci pri meste Gori. Foto – Andrej Bán

Toto je príbeh vojny, na ktorú sa po Donbase a Kryme nespravodlivo zabudlo. Pod Kaukazom som pri mnohých cestách videl variáciu toho istého príbehu Impéria.

Máme s Gruzíncami veľa podobného či dokonca spoločného. Veľkosť územia, počet obyvateľov, civilizačné korene (spoločne s Arménskom je Gruzínsko prvým kresťanským štátom na svete, vzniklo v 4. storočí) – a aj skúsenosť s ruskými či predtým sovietskymi okupačnými tankmi.

Tá ich, na rozdiel od našej, je však čerstvá a pretrvávajúca.

Noc s prezidentom

Je 21. august 2008. Je sparná noc, nespím. S kolegom nás o jednej vezie taxík cez celé Tbilisi do prezidentského paláca. Za oknom škodovky sa na Rustaveliho triede mihajú spiaci žobráci. O druhej nadránom, uvažujem, som ešte so žiadnym prezidentom rozhovor nerobil. Vyťažený Michail Saakašvili si našiel na nás iba tento termín. Pre kruté paralely s augustom 1968, pochopiteľne. Ruské tanky zastali asi 60 kilometrov pred Tbilisi.

Fanúšikovia aj odporcovia prozápadného prezidenta mu hovoria familiárne – Míša. Až na vrchol ho vyniesla v roku 2003 Revolúcia ruží, v postsovietskom priestore mnohé pokusy zbaviť sa vplyvu Impéria nesú meno rastliny či plodiny. Študoval na Ukrajine, kde sa naučil po ukrajinsky, aj v Spojených štátoch, odkiaľ má dobrú angličtinu. Za manželku si vzal Holanďanku.  Je zrejmé, že prezident situáciu nezvládol. Nechal sa vyprovokovať provokáciami, streľbou na gruzínske dediny, a nariadil vojenskú operáciu v separatistickom regióne Južné Osetsko.

Ten sa odtrhol spoločne s Abcházskom potom, ako v roku 1993 Gruzínsko vyhlásilo nezávislosť. Saakašvili argumentoval „nastolením ústavného poriadku“, nedošlo mu však, že na severnej strane Kaukazu, pred Rokským tunelom, iba na to čakajú pripravené ruské jednotky. A tie sú oveľa silnejšie ako gruzínska armáda.

Katina Kigovašvili z Gori ukazuje stopy svojej krvi na dverách do bytu. Foto – Andrej Bán

Ikonická fotografia zachytáva nervózneho „Míšu“, ako zožul červenú kravatu. Kremeľ odvtedy šíri, že je na drogách. K zlepšeniu vzťahov s Moskvou určite neprispel jeho bonmot, keď o ruskom prezidentovi opakovane hovorí ako o „lili-Putinovi“. To aby zvýraznil svoju mohutnú postavu. „Spím štyri hodiny denne. Pred vami tu bola BBC a Wall Street Journal, po vás príde Financial Times,“ vraví nám nadránom prezident bezchybnou angličtinou. Pôsobí sviežim dojmom. 

„Nemožno obviňovať obete,“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie