Klimatológ: Podľa pesimistickejších scenárov môžeme mať na Slovensku stredomorskú klímu už o 10 či 20 rokov

Foto N – Vladimír Šimíček

Mali by sme zmeniť svoje konzumné návyky a byť striedmejší, vraví klimatológ Jozef Pecho. „Často sa stretávam s tým, že ľudia separujú alebo šetria energiou, ale potom sa vyberú na Maurícius alebo Nový Zéland. Neuvedomujú si, že medzikontinentálny let urobí uhlíkovú stopu takú veľkú, ako keby štyri alebo päť rokov jazdili na aute.“

Hrozí, že keď prekročíme istý hraničný bod, regulačné mechanizmy Zeme sa vypnú a zrazu sa ocitneme v klíme, ktorá môže byť o 5 stupňov teplejšia. A toto je koniec zábavy. Ak by sa tento scenár naplnil, extrémy, ktoré zažívame teraz, by neboli nič v porovnaní s tým, čo by nás čakalo potom. Pribudnú situácie, keď v krátkom čase naprší mesačný alebo aj ročný úhrn. Potom bude zase dlho sucho, takže aj na Slovensku bude hroziť nedostatok vody, vraví v rozhovore popredný slovenský klimatológ JOZEF PECHO z SHMÚ. 

Ako dlho trvajú na Slovensku extrémne horúčavy?

Tento utorok (deň rozhovoru, pozn. red.) to bol pätnásty deň za sebou, keď teploty na južnom Slovensku dosiahli minimálne 30 stupňov. Z predpovedí vyplýva, že takáto situácia by mala vydržať minimálne do piatka. Ak by teplota prekročila 30 stupňov aj v sobotu, horúčavy by trvali 20 dní, čím by sme dosiahli historický rekord a zaznamenali najdlhšiu vlnu horúčav v histórii meteorologických meraní na Slovensku od roku 1870. V tejto chvíli sme na druhom alebo treťom mieste.

Budú horúčavy pokračovať aj v druhej polovici mesiaca?

Výhľad na august hovorí, že vlny horúčav sa môžu ešte vrátiť. Ak horúčavy ešte potrvajú, je celkom reálne, že budeme atakovať najteplejší august, ktorý bol v roku 1992. Rok 1992 bol zlomový. Po ňom sa na našom území odštartoval úplne nový režim výskytu takýchto horúčav, ktoré sa  vyskytujú častejšie a čoraz viac sa predlžujú.

Čo vyvolalo horúčavy, ktoré toto leto sužujú Európu?

K nárastu letných teplôt prispieva to, že zemský povrch je suchší, lebo zima a jar boli v európskom priestore pomerne teplé a suché. K tomu sa v ostatných týždňoch pridala aj mimoriadne stabilná tlaková výš, ktorá sa nachádza nad veľkou časťou západnej a severnej Európy a do uvedených oblastí pumpuje teplý vzduch z tropických a subtropických oblastí. Extrémne horúčavy neboli len v Portugalsku, Španielsku či Francúzsku, ale toto leto aj v Spojenom kráľovstve, kde vlna horúčav trvá bezmála dva mesiace. Asi pred mesiacom boli v okolí Londýna na dennom poriadku teploty okolo 33 až 35 stupňov, čo je na Britániu veľmi nezvyčajné.

Jozef Pecho (1981) 

Je klimatológ. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. V minulosti pôsobil v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky v Prahe a v Českom hydrometeorologickom ústave. Momentálne pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Venuje sa tiež popularizácii meteorológie a klimatológie. Pravidelne publikuje v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch.

Tohtoročný apríl bol na Slovensku o šesť stupňov teplejší ako priemer a máj asi o päť stupňov. Ako si to vysvetľujete?

V histórii meteorologických meraní sa ešte nestalo, aby dva mesiace po sebe boli takto rekordne teplé. Posledná zima bola na Slovensku pomerne teplá, a na severe aj dosť suchá, takže snehu bolo menej. Už v priebehu apríla a začiatku mája sa sneh roztopil aj vo vyššie položených horských oblastiach. Keď je v zime a na jar snehu dostatok, pôda sa na jar zavlaží, a jarný nárast teplôt vzduchu nemusí byť taký razantný. No bez snehu pôda rýchlo vyschne, takže ak na jar prší len málo, teploty stúpajú rýchlo. Môže sa dokonca stať, že zima skočí rovno do leta, čo sa stalo aj tento rok. Jar trvala len necelé dva týždne.

Aj letné mesiace jún a júl boli mimoriadne teplé, hoci na začiatku júla sa ochladilo a prišli aj zrážky. No potom sa oteplilo a júl bol zhruba o dva stupne teplejší ako dlhodobý priemer, čo ho radí medzi silne nadnormálne mesiace. Zažívame mimoriadne teplý rok a v budúcnosti sa bude otepľovať ešte viac. Je možné, že okolo roku 2030 môže byť teplota na Slovensku ešte o ďalších 1,5 stupňa až dva stupne vyššia ako v súčasnosti. V druhej polovici tohto storočia sa môžeme ocitnúť v stredomorskej klíme. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie