Spiš, krvavé územie

Foto – TASR

V krajine kontaminovanej dejinami.

Autor je spisovateľ

Uprostred leta som sa ocitol na rodinnej oslave v dedine v Hornádskej kotline na Spiši. Štyri sestry zorganizovali stretnutie a každá pozvala zo dvadsať príbuzných. Potomstvo dorazilo z okolitých dedín i miest, ale aj z Bratislavy a Prahy, z Holandska, Francúzska a najvzdialenejšie až z Austrálie.

Osudy rodiny v mnohom odrážajú slovenský príbeh. Prastarí rodičia oddávna pracovali v regióne ako drobní roľníci. Drelo sa na poliach, svietilo sa petrolejkou, väčšinu roka sa chodilo naboso, jazdilo sa na vozoch po prašných cestách, súrodencov sa rodilo od deväť do štrnásť. Front druhej svetovej vojny prešiel cez obec oboma smermi, vojaci sa k farmárom správali brutálne a kruto, obidve armády ich obrali o úrodu aj zvieratá. Peklo pokračovalo chudobou po vojne a násilím po komunistickom prevrate.

Predkovia vlastnili málo pôdy, ale znamenala pre nich všetko: obživu, prácu, vášeň a zmysel života. Pradedo sa násilnej kolektivizácii bránil. Skúšali to naňho po dobrom aj po zlom. Vzdal sa ako posledný v dedine a následky znášali dve

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |