Aké nové zbrane ukáže Putin 9. mája a čím sú nebezpečné
Pozrite si porovnanie šiestich ruských vojenských noviniek a súčasného štandardu západných armád.
Po Červenom námestí sa 9. mája preženie vysnívaná budúcnosť ruskej armády. Vojenská prehliadka ku Dňu víťazstva má vlastným obyvateľom dokázať, že obrovské sumy vložené do modernizácie výzbroje boli použité dobre. Odkaz pre zahraničie je tiež jasný – sme silní a nebezpeční, pozor na nás.
Ani jedna z avizovaných noviniek ešte nie je zavedená do výzbroje bojových jednotiek. Ide o prototypy či predsériovú produkciu.
Definitívna podoba zbraní sa preto môže ešte viac či menej líšiť od tej, ktorú Rusi v Moskve predvedú. Dovtedy si tiež musíme vystačiť s fotografiami, na ktorých sú kľúčové časti novej techniky zaplachtované.
V nasledujúcom zozname sú uvedené typy, ktoré budú na prehliadke pútať najväčšiu pozornosť. Oficiálnych informácií o nich je veľmi málo a nedá sa úplne vylúčiť ani predstavenie na spôsob Potemkinovej dediny.
Porovnanie so západnou technikou bude len orientačné. Neporovnávame totiž práve vyvíjané a najmodernejšie západné zbrane, ale aj niekoľko desaťročí starú, hoci neustále výrazne modernizovanú techniku, ktorú majú západné armády aktuálne vo výzbroji.
1. T-14 Armata (Objekt 148)
Na tento ťažký bojový tank sú odborníci zvedaví najviac. Jeho vývoj sprevádzaný množstvom komplikácií, nejasností a špekulácií trvá už roky. Na prvý pohľad je mohutnejší než tanky T-72, T-80 a T-90, ktoré má ruská armáda dnes. Veľkosť však nie je hlavným rozdielom. Iný je podvozok, korba, veža a kompletné vybavenie tanku.
Posádku majú tvoriť traja tankisti, ktorých bude chrániť úplne nový typ pancierovania schopný odolať akejkoľvek dnes používanej munícii (tvrdia ruské zdroje). Ak sú pravdivé chýry o aktívnom systéme obrany Afganit, ktorý vraj dokáže zachytiť a zneškodniť strely letiace na tank rýchlosťou až 1700 metrov za sekundu, budúci ruskí tankisti sa môžu naozaj cítiť bezpečne.
Západné tanky mali veľký náskok v neporovnateľne kvalitnejšej elektronike schopnej nájsť cieľ a riadiť paľbu počas jazdy či za tmy. Vďaka tomu mali v prípade vzájomného stretnutia omnoho väčšiu šancu na rýchly a presný zásah. Rusi sa stratu snažili dohnať nákupom kľúčových zariadení napríklad vo Francúzsku. Nový systém vedenia paľby v Armate preto bude výsledkom usilovného štúdia západnej technológie.
Veľkou slabinou súčasných ruských tankov doteraz bolo aj uloženie munície. Nosia ju priamo vo veži. V prípade zásahu sa často stávalo, že došlo k jej výbuchu s fatálnymi následkami pre celú posádku, ktorá buď zhorela vo vnútri tanku, alebo ju roztrhal výbuch, ktorý často odtrhol celú vežu, pričom ju dokázal odhodiť na metre ďaleko od samotnej korby. Je to obrázok typický pre vojnu v Iraku.
Aby sa tomu vyhli, západné tanky nosia muníciu na zadnej strane veže v špeciálne skonštruovanom priestore, ktorý je zhora zakrytý omnoho slabším materiálom než na bokoch. Ak nepriateľ zasiahne priestor s muníciou, celá energia výbuchu vďaka tomu smeruje hore a mimo priestoru posádky, ktorá má vďaka tomu omnoho väčšiu šancu na prežitie. Podobnú ochranu už má mať podľa rôznych zdrojov aj Armata. Na doteraz zverejnených fotografiách jej veže sa naozaj zdá, že na jej konci je pod plachtou presne tento prvok.
Armata bude mať kanón kalibru 125 milimetrov. Od pôvodných plánov na 152-milimetrový kaliber sa pre veľké technické problémy upustilo. Maximálna rýchlosť na kvalitnej ceste by mohla byť až 90 km/h a dojazd na jednu nádrž 500 kilometrov. Maximálna vzdialenosť, na ktorú Armata dokáže zničiť cieľ, je osem kilometrov.
Abrams a iní konkurenti
Hypotetickú vojnu s Armatami by na strane NATO viedli najmä dobre známe americké tanky Abrams. Dnes používaná a výrazne modernizovaná verzia M1A2 váži 63 ton (odhadovaná hmotnosť Armaty je 50 ton). Vo výzbroji má 120-milimetrový hlavný kanón. Ide o konštrukciu nemeckej firmy Rheinmetall licenčne vyrábanú v Spojených štátoch.
Abrams sa výborne osvedčil v bojoch proti irackým tankom T-72 (staršie a menej nebezpečné verzie, ako má Rusko dnes), ktoré proti nemu nemali najmenšiu šancu. Neporovnateľne väčšie straty spôsobili Američanom nástražné výbušné systémy používané v mestách počas povstania po zvrhnutí Saddáma Husajna. Američania reagovali špeciálnou modernizáciou TUSK, ktorá má zvýšiť šancu Abramsov prežiť boje v mestách.
Z rovnakej kategórie ako americký Abrams sú na Západe ešte napríklad francúzsky Leclerc, izraelská Merkava, britský Challenger 2 či nemecký Leopard 2. Práve k nemu sa viaže zaujímavá správa z webu Armadninoviny.cz. Podľa nej Leopard nedokáže preraziť čelný pancier ruských T-80 a T-90, pretože nemeckí politici z ekologických pohnútok odmietli používanie striel s jadrom z ochudobneného uránu. Ostatné veľké krajiny NATO ich majú a rovnaký problém im preto nehrozí.
2. Ťažké bojové vozidlo pechoty T-15 (objekt 149)
Ďalšou novinkou je T-15, čo je ťažko pancierované bojové vozidlo určené na prevážanie pechoty a jej podporu na bojisku. S Armatou má spoločný základ, ale v mnohom sa líši. Základným rozdielom je umiestnenie motora, ktorý je ako pri všetkých podobných vozidlách vpredu. Vzadu tak vznikol priestor na výsadok vojakov.
T-15 je vyzbrojené diaľkovo ovládanou vežou Epocha s rýchlopalným kanónom kalibru 30 milimetrov. Počíta sa s tým, že ho nahradí vyvíjaný kanón kalibru 45 milimetrov. Tieto zbrane sú určené najmä proti živej sile a ľahko pancierovaným cieľom. Proti ťažším cieľom bude mať T-15 štyri riadené protitankové strely.
3. Kurganec-25 (objekt 695)
Ešte z čias Varšavskej zmluvy má slovenská armáda vo výzbroji takzvané bojové vozidlá pechoty – BVP. Vyrábali sme si ich v sovietskej licencii priamo na Slovensku. V Rusku sú de facto rovnaké vozidlá známe pod označením BMP-1, -2 a výrazne modernizované ako BMP-3.
O čo slávnejšie tieto stroje sú, o to nebezpečnejšou pascou kedysi boli najmä prvé dve verzie pre svoje posádky. Veľmi nedostatočná ochrana proti výbuchom mín či veľká ochota okamžite sa rozhorieť spôsobili, že prevážaní sovietski pešiaci v Afganistane často radšej riskovali jazdu na nechránenej korbe, z ktorej by dokázali v prípade ohrozenia rýchlo zoskákať, než by využili „bezpečie“ výsadkového priestoru, kde by v prípade zásahu s veľkou pravdepodobnosťou zhoreli, pretože boli obložení palivovými nádržami.
Práve typový rad BMP má nahradiť Kurganec-25. Aj ten vychádza z T-14, ale celý koncept je odľahčený a zmenšený. Výzbroj bude mať rovnakú ako ťažšie T-15.
Na Západe je asi najbližšou konkurenciou Kurganca americké bojové vozidlo M2 Bradley, ktoré dokáže okrem posádky prevážať šesť až sedem vojakov. Bradley je vyrábaný od roku 1981, prešiel viacerými modernizáciami a intenzívnym nasadením v Iraku aj Afganistane.
4. Samohybná húfnica Koalicja
Na starom podvozku pod označením 2S19 tróni úplne nová obrovská veža so 152-milimetrovou húfnicou. Podľa ruských zdrojov je jej maximálny dostrel 70 kilometrov. Nedávno Rusko zrušilo vývoj dvojhlavňovej húfnice na rovnakom základe.
Na Západe je obdobou tejto zbrane napríklad nemecká húfnica Panzerhaubitze 2000 a kalibrom 155 milimetrov. Má za sebou bojové nasadenie v Afganistane a v danej kategórii vyniká veľmi vysokou rýchlosťou streľby.
Slovenská armáda má vo výzbroji Zuzany vlastnej výroby. Majú už svoje roky, ale stále dostatočnú kvalitu. Ide však o kolesové vozidlo, kým Koalicja je pásová.
5. Bumerang
Všetky doteraz spomínané vozidlá s výnimkou Zuzany boli pásové, no Bumerang je príklad kolesovej techniky, ktorá je čoraz populárnejšia aj na Západe. Dlhú tradíciu má aj v ruskej, respektíve sovietskej armáde, ale Bumerang bude v porovnaní s vozidlami série BTR veľkým kvalitatívnym skokom. Jednou z jeho predností bude schopnosť plaviť sa bez akejkoľvek prípravy.
O technických parametroch aj o výzbroji sa len špekuluje. Západné vzory sú typické tým, že dokážu nosiť veľmi rôznorodú výzbroj. Podľa správ špecializovaných internetových serverov sa ruskí konštruktéri inšpirovali najmä vo Francúzsku, Fínsku a v Taliansku.
Najrozšírenejší stroj tejto kategórie je americký Stryker. Od roku 2002 ich bolo vyrobených takmer päťtisíc. V súvislosti so Slovenskom sa hovorilo o rakúskych Panduroch, ktoré má vo výzbroji česká armáda a ich nákup je spojený s jedným z najväčších korupčných škandálov v Česku.
6. Suchoj T-50
Okrem pozemnej techniky sa chystá aj veľkolepá prehliadka ruského letectva. Po rokoch, keď Rusi svoje najmodernejšie lietadlá (rôzne deriváty vynikajúceho Su-27) predávali najmä do Číny a Indie, začali vo veľkom prúdiť nové kusy aj do ich vlastného letectva.
Rôzne verzie Su-27, Su-30 či Su-35 budú patriť medzi najpočetnejšie, ale hlavnou hviezdou bude ruská odpoveď na americký F-22 Raptor. Je ňou stíhacie lietadlo 5. generácie Suchoj T-50, ktoré využíva niektoré technológie „stealth“ znižujúce rádiologický odraz lietadiel.
Okrem toho má celkom nový radar schopný v jednej chvíli sledovať desiatky cieľov naraz a útočiť na osem z nich. Skvelú obratnosť stíhačky okrem iného umožňujú takzvané vektorovateľné motory.
Ich výtokové trysky sú na rozdiel od starších motorov pohyblivé, čím zvyšujú pohyblivosť lietadla. T-50 dokáže vyvinúť nadzvukovú rýchlosť aj bez použitia prídavného spaľovania. K dispozícii je zatiaľ šesť prototypov.
Americký konkurent od firmy Lockheed je vo výzbroji už roky. Vrátane prototypov bolo Raptorov vyrobených bezmála 200; americké letectvo ich má 187, z toho približne 150 u bojových jednotiek. Výroba bola zastavená v roku 2011 z dôvodu obrovských nákladov.
Finišuje vývoj technicky pokročilejšieho, ale menšieho a menej výkonného lietadla F-35. Prvé kusy sa už dostávajú k jednotkám. Na vývoji pracovali aj európske firmy, F-35 sa dostane aj do výzbroje európskych armád.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].