Kapitalizmus áno, ale inkluzívny

Je to fúzia naoko protichodných politických smerov. Podporuje voľnú súťaž, no rovnako sa snaží, aby sa neprehlbovali už beztak priepastné rozdiely medzi rôznymi príjmovými skupinami.

Autor je poslancom NR SR, člen Progresívneho Slovenska

Vyzerá to, že dlhodobý zápas medzi pravicou a ľavicou sa skončil. Tradičné strany a ich pravicové či ľavicové politiky už nerezonujú tak ako kedysi. Ľudia už dnes nekráčajú slepo za vierou alebo sociálnymi istotami. Určite nie tí mladí. A aj starším generáciám dochádza, že tu jednoducho treba zmenu.

Toto tvrdenie však nie je ničím novým. V Progresívnom Slovensku sme od začiatku hovorili, že tradičné rozdelenie strán sa končí a cesta dopredu vedie pragmatickým ekonomickým stredom. Barack Obama vo svojom prejave v Johanesburgu použil pojem inkluzívny kapitalizmus. V Európe je dnes reprezentantom tohto prúdu najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čo to však je a prečo by sme sa smerom inkluzívneho kapitalizmu mali uberať?

Systém, kde môže voľne súťažiť naozaj každý

Inkluzívny kapitalizmus je sobášom protichodných politických smerov. Podporuje pravicovú politiku voľného trhu, súťaže, vytvára adekvátne podmienky pre inováciu a umožňuje mobilizovať finančný kapitál ako zo súkromných, tak aj z verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré podporujú vzdelávanie budúcich generácií a podnikavého ducha u každého, kto má nejaký dobrý nápad. Inkluzívny kapitalizmus popiera myšlienku umelého a neadresného socialistického prerozdeľovania prostriedkov. Naopak, podporuje profit a schopnosť ľudí zlepšiť svoje majetkové postavenie.

Inkluzívny rozmer berie do úvahy fakt, že globalizácia je dvojsečná zbraň – môže prispievať k ekonomickému rastu, ale zároveň aj ohrozovať ľudskú dôstojnosť, životné prostredie či vnútornú súdržnosť krajín. Toto je dôležitý odklon od trumpovského vnímania ekonomiky ako hry s nulovým súčtom, kde zákonite musí niekto vyhrať a niekto prehrať. Inkluzívny kapitalizmus totiž pozerá aj na hlbšie spoločenské zmeny, problémy a výzvy a nielen na hmotné statky. Problémy ako rastúca nerovnosť medzi príjmovými skupinami, nerovnosť pohlaví alebo diskriminácia menšinových skupín. Takisto však reaguje na spoločenské výzvy, ktoré prináša technologický a spoločenský vývoj – automatizáciu pracovných miest, migráciu, sociálnu mobilitu a zmeny v dopyte po schopnostiach, ktoré bude spoločnosť potrebovať od svojich ďalších generácií.

To znamená, že úspechom krajiny už viac nie je percentuálny ekonomický rast, ale aj poskytovanie možnosti sebarealizácie pre čo najviac členov spoločnosti. Je to možnosť zachovania si osobnej cti a hrdosti v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Preto je napríklad stále aktuálnejšia myšlienka celoživotného vzdelávania.

Systém, ktorý znižuje polarizáciu

Slovenská spoločnosť je polarizovaná. Spomedzi krajín V4 možno najviac. Veľká časť obyvateľstva si myslí, že sa socializmu bolo na Slovensku lepšie, a oceňuje spoločenské istoty. Druhá je zas spokojná s modelom voľného trhu v podobe, v akej na Slovensku funguje. Konzervatívci a liberáli sa zakopávajú stále hlbšie v zákopoch kultúrnej vojny. A nad tým všetkým zvádzame boj o našu civilizačnú identitu, kde čoraz viac ľudí spochybňuje liberálnu demokraciu ako základ našej spoločnosti a prikláňa sa k putinovským autoritatívnym spôsobom riadenia štátu. Všetky tieto rozdiely zvyšujú teplotu pod pomyselným tlakovým hrncom, ktorému hrozí, že každú chvíľu vybuchne.

A práve v prevencii takéhoto výbuchu, a teda prevencii nezvratného rozdelenia spoločnosti, aké vidíme napríklad v Amerike či vo Veľkej Británii, nám vie myšlienka inkluzívneho kapitalizmu pomôcť.

Ako som už uviedol vyššie, je to fúzia naoko protichodných politickým smerov. Podporuje voľnú súťaž, no rovnako sa snaží, aby sa neprehlbovali už beztak priepastné rozdiely medzi rôznymi príjmovými skupinami. Bolo by krátkozraké myslieť si, že rozdiel medzi západným, stredným a východným Slovenskom sa v tomto bode vyrieši sám od seba. Rovnako je hlúpe a prvoplánové si myslieť, že sa tieto rozdiely potrú jednorazovým sociálnym balíčkom, ktorý neprimerane zaťaží jednu časť obyvateľstva na úkor tej druhej. Práve naopak. Obidve riešenia spoločnosť ešte viac rozdelia. Koncept inkluzívneho kapitalizmu však spočíva v spolupráci spoločenských skupín. Pointou totiž nie je populistické rozdeľovanie peňazí, ale schopnosť ľudí svoju spoločnosť budovať spoločne. S tým, že každý človek bude mať pocit osobnej cti a účelu.

Inkluzívny kapitalizmus má tiež potenciál upokojiť rozbúrené spoločenské nálady. Rozoznáva totiž nielen benefity, ale aj úskalia následkov globalizácie – špeciálne v kontexte kultúrnych výmen, ktoré dôsledkom globalizácie nastávajú. Preto je úplne v poriadku byť hrdý na to byť západniar, stredoslovák alebo východniar. Je až žiaduce byť hrdým Slovákom, vedomým si svojich kultúrnych koreňov, a zároveň byť sebavedomým Európanom. Ja sám ako Považskobystričan a folklorista som hrdý na naše piesne, tance a ich pestrosť.

Na druhej strane však potreba inklúzie volá po tolerancii. Kultúra a zvyky obyvateľov Slovenska sú zmesou stoviek a tisícov vplyvov. Na nich vyrástlo to, čím dnes sme – sebavedomý štát v spoločnosti najvyspelejších krajín sveta, spoluzodpovedný za civilizačný profil západnej kultúry. História nás učí, že ani pri veľkom príleve nových podnetov sme svoju identitu nestratili. Nikto nám nezakazuje byť Slovákmi a ani nás nenúti byť nikým iným ako Slovákmi. Len to budú Slováci 21., nie 19. storočia. Teda Slováci a Slovensky s vedomím, že na Slovensku nežijeme sami a že Slovensko nie je ostrovom, ale integrálnou súčasťou Európy.

Hlavne však inkluzívny kapitalizmus spoločnosť nerozdeľuje. „Rozdeľuj a panuj“ je mottom diktátorov. A nespája ju ani proti spoločnému nepriateľovi. Práve naopak. Inkluzívny kapitalizmus spoločnosť spája za rovnakým cieľom.

Pri súčasnej sociálne a kultúrne rozpoltenej spoločnosti som presvedčený, že takto má vyzerať progres. Inkluzívny kapitalizmus spája najlepšie nápady rôznych ekonomických smerov, pričom prihliada aj na nemerateľné ukazovatele fungujúcej spoločnosti, ako napríklad osobnú hrdosť jej členov na ich spoločenské postavenie. Vzýva zdravé vlastenectvo, ale zároveň volá po tolerancii. Podporuje súťaž, ale zároveň dáva možnosť vyniknúť a uplatniť sa všetkým členom spoločnosti. Barack Obama s pojmom inkluzívneho kapitalizmu predstavil svoje videnie súčasného sveta. Myslím, že aj pre Slovensko môže tento obraz v mnohom inšpiratívny.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |