Kandidát na starostu Nového Mesta Čupka: Za Bratislavu sa stále hanbím

Kandidát na starostu bratislavského Nového Mesta Matúš Čupka hovorí aj:

• ktoré bratislavské ulice sú preplnené odpadkami
• či sa Bratislavčania už naučili separovať odpad
• v čom by sa Bratislava mohla inšpirovať rakúskymi mestami a americkým Portlandom
• komu sa bude ako nezávislý kandidát zodpovedať a či má podporu Matúša Valla

Zelenú hliadku ste založili s bratom pred siedmimi rokmi, aby ste sa už nemuseli za Bratislavu „hanbiť“. Hanbíte sa ešte?

Hanbím sa ešte stále. So Zelenou hliadkou sme sa počas tých rokov, čo som bol vedúci iniciatívy, snažili zlepšiť vzťah samospráv k verejným priestorom. Ukázalo sa však, že úroveň, na ktorej pôsobíme my ako Zelená hliadka, a tá, s ktorou sú spokojné samosprávy, sú ďaleko od seba. Rozhodol som sa preto skúsiť zmeniť veci zhora.

Za čo konkrétne sa hanbíte?

Napríklad za vonkajšiu reklamu. Aj keď žijeme v roku 2018, máme internet a množstvo médií, pomocou ktorých sa dá propagovať, bilbordy nám neustále pribúdajú. Len nedávno som objavil základ ďalšieho megabordu pri stanici Vinohrady. Aj reklamy v Bratislave všeobecne pribúda. Napriek tomu, že vo svete existujú nástroje na jej reguláciu, ako napríklad cenová mapa, Bratislava naďalej prešľapuje na mieste. Ako rodiča sa ma týka aj bezbariérovosť mesta a vzťah k chodcom. Nepamätám si žiadne opatrenia alebo zlepšenia v mojom okolí, ktorými by mi samospráva urobila radosť a uľahčila pohyb po meste. Chýbajú priechody na chodníkoch, na nich zavadzajú rôzne skrinky, na priechodoch zakopávame o obrubníky… Aj starostlivosť o zeleň v meste zaostáva za očakávaniami obyvateľov. Nevidím snahu magistrátu či mestských častí systémovo zlepšovať veci.

Veľa ste sa venovali odpadkom. Je na tom Bratislava lepšie?

V rámci Hliadky sme zaviedli dobrovoľnícke odpadové hospodárstvo – to boli také zelené koše umiestnené napríklad na Zátiší, Dynamitke a v ďalších častiach Bratislavy. Snažili sme sa nájsť miesta, kde by koše zlepšili kvalitu života v meste. Samosprávy nahradili len zopár z nich a o tie zvyšné nás nechali sa starať. Pre mňa ako občana je ťažké nájsť systém, podľa ktorého sú mestské koše umiestňované – niekde chýbajú, no inde ich je prebytok – napríklad pri východe z areálu Kuchajdy je šesť odpadkových košov, na rohu ulíc Varšavskej a Kukučínovej sú od seba vo vzdialenosti približne 20 metrov umiestnené dve odpadkové nádoby a ja nechápem prečo. My sme sa ako Zelená hliadka rozhodli nečakať a pripravili sme vlastnú koncepciu odpadkových košov, zaslali sme ju všetkým samosprávam. Asi šesť z nich sa poďakovalo, zvyšné ani nereagovali a v zásade sa nič nezmenilo.

Ktorá časť Bratislavy je na tom s odpadkami na uliciach najhoršie?

Najproblematickejšie lokality sú pri hlavných dopravných tepnách, čiže pri Pražskej ulici, v okolí Trnavského a Račianskeho mýta či Panónskej cesty.

A čo čierne skládky?

V centre a v jeho širšom okolí už čierne skládky nie sú, momentálne sú skôr pri Slovnafte, v okolí lužných lesov popri Dunaji a potom južne od Petržalky pod Panónskou cestou.

Rozhodli ste sa kandidovať na starostu mestskej časti Nové Mesto ako nezávislý kandidát. Prečo?

Sedemročná práca so Zelenou hliadkou mi ukázala nielen limity samosprávy, ale aj to, čo sa dá urobiť pre mesto za pomerne málo peňazí so skupinkou nadšených ľudí. Zároveň som si v Novom Meste založil rodinu, chcem tu zostarnúť a taktiež chcem, aby sa tu dobre darilo aj našim deťom. Preto považujem za dôležité dať Novomešťanom na stôl ponuku, ktorú by som spoločne so svojím tímom chcel priviesť do reality, aby tu vzniklo niečo, čo nazývam „bratislavský Brooklyn“.

Pri minuloročnom ohlasovaní svojej kandidatúry za vami stál aj Matúš Vallo, ktorý kandiduje na primátora. Kandidujete teda za Team Vallo alebo s jeho podporou?

Kandidujem ako úplne nezávislý. Na ohlásenie kandidatúry sme zavolali aj ľudí z Platformy pre Bratislavu, keďže sme odborne spolupracovali. Nie som však súčasťou ani jednej z koalícií, ktoré sa vytvorili okolo kandidátov na primátora (Matúša Valla podporuje strana Progresívne Slovensko a Spolu, Jána Mrvu OĽaNO, SaS a Sme rodina, pozn. red.), pretože si myslím, že v rámci Nového Mesta by sme mali mať jednotnú alternatívu voči súčasnému vedeniu mestskej časti a netrieštiť sa podľa toho, kto chce koho voliť za primátora.

Máte teda podporu Matúša Valla?

Nie.

O podpore od iných politických strán ste neuvažovali?

Rozprávali sme sa s opozičnými politickými stranami o podobnej podpore, akú mal Ján Lunter v Banskej Bystrici, teda že sa za neho strany postavili bez toho, aby bol členom niektorej z nich. Takúto alternatívu sme stranám ponúkli s tým, že by sme boli radi, keby nás odborne a neformálne podporili. Rokovania však zatiaľ nie sú uzavreté.

Nemajú kandidáti politických strán výhody oproti nezávislým?

Ťažko povedať. V Novom Meste sú ľudia nastavení na nezávislosť, lebo tu dlhé roky prevláda názor, že keď niekto kandiduje za politické strany, tak je automaticky v rukách zištných záujmov a nebude mať na srdci záujmy Novomešťanov. Mali by sme sa skôr pozerať na to, kto má aký príbeh za sebou, aký má program, čo ponúka, a nepozerať sa len na to, do akej miery sú v jeho živote prítomné politické strany.

Politickí kandidáti sa budú po volebnom období zodpovedať stranám. Komu sa budete zodpovedať vy ako nezávislý kandidát?

Iba svojej vízii a plánu pre Nové Mesto. Politické strany ma nebudú hodnotiť, či som dostatočne splnil úlohy, ale budú ma hodnotiť Novomešťania podľa toho, čo som pre nich urobil a akú veľkú časť našej vízie som naplnil.

Vzdali by ste sa v prípade nízkej podpory pred voľbami kandidatúry? Koho by ste podporili?

To je veľmi komplikovaná otázka. Mali sme možnosť urobiť si prieskum verejnej mienky, ale tá suma, ktorú by sme zaň agentúre zaplatili, bola takmer polovica nášho rozpočtu na kampaň. Keď sa rozprávam s ľuďmi, či už pri zbieraní podpisov alebo pri nami organizovaných komentovaných prechádzkach mestom, tak väčšina ľudí je otvorená alternatíve pre Nové Mesto. Zároveň zatiaľ nie je jasné, kto bude v Novom Meste na starostu kandidovať, preto sa momentálne ani nemám v čí prospech vzdať.

Koľko odpadkových košov Zelenej hliadky je aktuálne v Bratislave?

Za posledného pol roka sme odstránili niekoľko košov, o ktoré sme sa starali – napríklad mojich deväť išlo preč, lebo po piatich rokoch som sa už o ne nevládal starať. Momentálne je ich po meste približne 30 až 40 kusov, o ktoré sa stará približne dvadsiatka „adoptívnych rodičov“. Ja som sa v jednom momente staral o 15 košov, čo bolo náročné.

Od upratovania ulíc a kritiky reklamného smogu ste sa s Hliadkou presunuli aj k osvete proti parkovaniu na chodníkoch. Máte pocit, že sa to zlepšilo?

Ľudia si začali všímať, ako chodníky, po ktorých chodia, vyzerajú. Kým sme spolu s bratom nezaložili Hliadku, komunálne témy mi neboli blízke, no ako sme sa začali dobrovoľnícky venovať odpadkom, začal som ich vidieť všade, neskôr ma začali obmedzovať autá na chodníkoch. Môj pohľad na mesto sa zmenil, keď som si dal na oči prísnejšie okuliare. Na chodníky sme začali striekať značky, aby sa uvoľnil priestor pre chodcov. V niektorých lokalitách, napríklad u nás na Riazanskej, to fungovalo výborne a chodci naozaj mali viac miesta. Boli však aj lokality, ako napríklad na Nobelovej, kde bol chodník aj napriek značkám zabratý autami. Ľudia sa tam chvíľu obávali, či nedostanú za parkovanie na chodníku papuče, ale keďže mestskí policajti tam parkovali tiež v rozpore so zákonom, tak naše značky ostali ignorované.

Stretli ste sa aj s prípadmi, keď sa Bratislavčania obrátili s nejakým problémom skôr na vás ako na mesto?

Stávalo sa to pravidelne, napriek tomu, že na vrchole našej činnosti sme dokázali podnet vyriešiť až za tri-štyri mesiace. Mali sme teda podobné tempo ako samosprávy. Vždy sme sa však snažili ľudí upozorniť, aby dali najprv podnet na webovú stránku Odkaz pre starostu alebo nech napíšu kompetentným, a až keď sa tí na to vykašlú, po mesiaci-dvoch, nech sa obrátia na nás. Do dnešného dňa sa nám nepodarilo vysvetliť ľuďom, že naša činnosť nie je o tom, že máme veľa voľného času a že nás baví vŕtať sa v plesnivých plienkach, ale že sa snažíme kritizovať nečinnosť samosprávy. Chceli sme ukázať, že pokiaľ sa nájdu dobrovoľníci, ktorí vo voľnom čase riešia nejaký problém, tak je naozaj akútny a musí sa nájsť systémové riešenie. Ešte aj po siedmich rokoch mi niekto z času na čas položí otázku, prečo suplujeme samosprávu.

Nezneužívajú ľudia dobrovoľníkov?

Nikdy sme to nebrali ako zneužívanie, skôr ako výkrik do tmy nespokojného občana, ktorého problém samospráva buď nevyriešila alebo ignorovala. Boli však prípady, keď sme mali pocit, že samosprávy na nás presúvali riešenia problémov – asi dvakrát sa mi stalo, že nás požiadal o pomoc občan, ktorý sa mi neskôr zdôveril, že dostal na nás kontakt od miestneho politika či úradníka s tým, že Zelená hliadka to vyrieši skôr ako samospráva.

Naučili sa už Bratislavčania triediť odpad?

Ešte stále máme celé bytovky, ktoré si neobjednali kontajner na separovaný odpad a všetko vyhadzujú len do jedného koša. Dôležitejšia otázka je však tá, či štát robí v tejto oblasti dosť.

A robí?

Určite nie. Keď som študoval vo Švédsku, tak som prišiel do akoby zázračnej krajiny, kde sa ľudia rodia s genofondom ochrany životného prostredia, jazdia na bicykli… Švédi, a napríklad aj Rakúšania, však platia poplatok za odpad podľa toho, ako dokážu separovať. Kto separuje viac, platí menej, a tak nemajú so separovaním problém. Na Slovensku keď idem vyniesť odpad v mojich štyroch nádobách na separáciu, tak platím rovnako ako sused, ktorý všetko „nahádže“ do jedného sáčku. Bratislavčania taktiež stále nevedia, čo kam patrí – kam hodiť plechovku, kam patrí konzerva. To je maslo na hlave odpadárskej firmy a bratislavských samospráv. Situáciu by veľmi zlepšilo aj zálohovanie plastových fliaš.

Takže mesto nepodporuje obyvateľov dostatočne?

Mesto robí veľmi málo. Napríklad v čiernych nádobách a v spaľovni končia ročne tisícky ton biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý by sa dal kompostovať alebo inak zužitkovať. Za jeden z najväčších zločinov na Bratislavčanoch považujem zrušenie odvážania veľkorozmerného odpadu od kontajnerových stojísk. Zberný dvor je tu pre celé mesto len jeden. V sobotu, keď majú ľudia konečne voľno, sú tam nekonečné rady, preto mnohí uložia odpad ku kontajnerom a dúfajú, že sa vyparí. Problémom je aj to, že na zberný dvor nemôžu prísť ľudia, ktorí v Bratislave nemajú trvalý pobyt, čo mi príde úplne šialené. V separácii je teda Bratislava v „dobe bronzovej“, ďaleko za inými vyspelými mestami, ale aj za neďalekým Pezinkom.

Ako hodnotíte spoluprácu Hliadky s mestom?

Prešla si svojím vývojom. V začiatkoch nám veľmi pomohla možnosť  bezplatne využívať veľkokapacitné kontajnery na akciách, kde sme likvidovali čierne skládky. Po tom, ako sme začali vysvetľovať cez médiá verejnosti, že samosprávy za tieto skládky nesú zodpovednosť, to mesto zobralo osobne. Spoločnosť OLO si ma napríklad zavolala k sebe a oznámili mi, že mi hrozí pokuta 6600 eur za to, že zbierame odpadky bez povolenia. Až po tlaku médií a verejnosti na magistrát tú pokutu stiahli s tým, že to bol vtip, respektíve zlý deň vedenia spoločnosti. Ale odvtedy mám pocit, že medzi Hliadkou a mestom vznikol chlad.

Ako vyzerá vaša kampaň?

Ešte minulý rok sme začali dotazníkovým prieskumom, aby sme zistili, aké pozitíva a negatíva vnímajú ľudia v jednotlivých štvrtiach Nového Mesta. Na základe rozhovorov s obyvateľmi a aj s odborníkmi sme pripravili opatrenia pre každú jednu štvrť, ktoré sme aj navštívili – prešli sme od Kramárov až po Mierovú kolóniu. Vydali sme aj mapu novomestských zaujímavostí, ktorá obsahuje všetko, čo Nové Mesto ponúka – od prírody cez umenie v uliciach po architektúru. Na základe tejto mapy sme potom urobili sériu komentovaných prechádzok, aby si obyvatelia Nového Mesta uvedomili hodnotu tejto mestskej časti.

Čo je v Novom Meste podľa vás najväčší problém? Čo robil Rudolf Kusý zle?

Jednoznačne chýba parkovacia politika. Nové Mesto je do veľkej miery obytná štvrť, autá tu často parkujú do takej miery, že sa niekedy nedá po chodníkoch ani chodiť. Keďže sme na hranici parkovacej politiky Starého Mesta, Februárka alebo Tehelné pole fungujú ako denné odkladiská áut ľudí, ktorí pokračujú ďalej do centra. Problémom je aj výstavba – žeriavy sú na miestach, ktoré neboli rozumne vybrané, napríklad na Tupého ulici, kde je dynamická výstavba, no žiadna občianska vybavenosť. Doprava tam už teraz kolabuje. Tretím problémom je zeleň – hoci Nové Mesto je zelená mestská časť, viac stromov sa tu vyrúbe, ako vysadí a mnoho z nich pre zanedbanú starostlivosť vyschne. Tieto témy súčasný starosta Kusý zanedbával, a to nielen jedno volebné obdobie, ale dve. Už v roku 2010 sľuboval obyvateľom rezidenčné parkovanie. Je rok 2018 a pri súčasnom vedení nie sme k takémuto parkovaniu ani len blízko.

Čo by ste teda ako prvé urobili vy ako starosta?

Od januára 2019 by sme spustili prvú zónu rezidenčného parkovania v časti Tehelné pole okolo Kalinčiakovej ulice a postupne ju rozšírili o ďalšie štvrte. Chceme dokončiť pasportizáciu zelene, aby sme vedeli, aké stromy a v akom stave v Novom Meste máme. Začali by sme aj s radikálnou prípravou územných plánov zón či dopravných štúdií pre Kolibu a Kramáre, ale zamerali by sme sa napríklad aj na privítanie nových obyvateľov. Tu by som sa inšpiroval jednou mestskou časťou Londýna – keď sa do nej nasťahuje nový občan, dostane veľkú škatuľu so zľavovými kartičkami, s mapami a s informáciami, vďaka ktorým vie, ako začať v danej štvrti bývať. Toto mi v Novom Meste chýba.

A čo bude s odpadmi?

V prvom rade by Nové Mesto konečne malo svoj vlastný zberný dvor. Ďalej by sme zaviedli systém pre umiestňovanie odpadkových košov, ktorý by fungoval na princípe bodov – napríklad v americkom meste Portland každý, komu chýba kôš, vyplní dotazník, kde zadefinuje, ako blízko je iný odpadkový kôš, obchodný dom či križovatka. Na základe toho sa získavajú body a ak ich bude dosť, samospráva dá na požadované miesto kôš. Nebude to postavené na tom, či úradník má dobrý alebo zlý deň alebo či starosta má niekoho rád alebo nie.

Ak by ste sa stali starostom, nezanikne Zelená hliadka?

Zelená hliadka už teraz funguje ďalej bezo mňa a myslím si, že vďaka tomu, že ju bude viesť niekto iný, dostane nový impulz. Hliadku veľmi citlivo oddeľujem od kampane, aby sa nestalo, že môj nástupca bude bojovať nielen s nezáujmom verejnosti a samospráv, ale aj s konšpiráciami o tom, že som Hliadku založil len preto, aby som sa stal starostom. To nie je pravda.

Ako hodnotíte opravy ciest v Novom Meste? Myslelo mesto aj na cyklistov a chodcov?

V Bratislave je momentálne „mánia asfaltovania“ vrátane Trnavského mýta. Príde mi to ako predvolebný marketing a obávam sa, že o pár rokov budeme musieť tie cesty opraviť nanovo. To, že sa urobia nejaké bezbariérové nájazdy alebo sa z času na čas opraví aj nejaký chodník, nie je výsledkom koncepčnej práce magistrátu, ale tlaku verejnosti, ktorá si už na sociálnych sieťach robí srandu z toho, že na Bajkalskej máme síce nový asfalt, ale chodník vyzerá katastrofálne. Na cyklistov a chodcov sa vôbec nemyslí. Rekonštrukcie v Novom Meste sú podľa mňa rozpačité – nerozumiem, podľa akého kľúča mestská časť vyberá, ktoré ulice opraví a ktoré nie. Napríklad pred ďalšou rekonštrukciou cesty na Bielom kríži by mali byť radšej opravené niektoré ulice na Ahoji, na Kramároch či na Kolibe, po ktorých normálnym autom ani neprejdete.