Ak vám vypadali mliečne vlasy a nové nenarástli, nezúfajte, vedci už vedia, ako zastaviť plešivosť
Podľa niektorých hypotéz sú plešiví muži príťažlivejší. Možno to tak naozaj je, ale evolučná výhoda to zrejme nebude, lebo vlasy muži obvykle strácajú až dlho po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
Podľa dlhodobých pozorovaní sú typickí nositelia Nobelovej ceny zároveň aj nositeľmi nasledujúcich troch znakov: mužské pohlavie, okuliare (samozrejme že dioptrické, nie slnečné) a plešina.
S tým prvým znakom som sa už narodil, druhý mi pribudol niekedy počas štúdií v materskej škole, no a ten tretí sa zjavoval tak nejako postupne a nenápadne, ako keď z Kráľovej hole mizne strom zelený, ale s určitosťou môžem povedať, že na promóciách som už bol viac bradatý ako vlasatý. Áno, patrím medzi tých mužov, ktorým už v mladosti vypadali mliečne vlasy, ale tie stále im už nenarástli. A tak si každé ráno umyjem zuby, vyleštím okuliare a poutieram prach z plešiny. Napriek tomu som Nobelovu cenu zatiaľ nedostal.
Mojžišovo veľké gesto
Plešivosť verne sprevádza mužov už od nepamäti, nejde o nejakú civilizačnú vymoženosť. Veď aj za Caesara, ktorému patril takmer celý staroveký svet, by sa podľa najnovších 3D rekonštrukcií hodil skôr taký Louis de Funès ako Rex Harrison.
Dokonca už starozákonný Mojžiš venuje plešivcom vo svojej tretej knihe Levitikus niekoľko veršov s tým záverom, že ak niekomu oplešivie hlava, tak to neznamená automaticky nejakú chorobu, ale že je v podstate čistý. To bolo od tohto zvestovateľa desiatich prikázaní s dlhými a kučeravými vlasmi (tak ho aspoň poznáme z Michelangelovej sochy) veľké gesto smerom k menej obdareným súkmeňovcom.
Prečo máme plešiny, šediny, kučery a čudné chlpy
V iných kultúrach to tak nemusí byť. Príslušníci čarodejníckej sekty v Mozambiku napríklad pred nedávnom rituálne zavraždili dvoch pánov len preto, že mali plešinu, čo bolo podozrivé. Mojžiš urobil dobre, keď plešivých a priori písomne legalizoval. Ináč by možno boli kvôli svojej odlišnosti terčom útokov hrivnatých černokňažníkov aj v našich zemepisných šírkach.
Možno aj vďaka tomu mali plešiví Európania príležitosť získať si povesť múdrych, bohatých a rozhodných mužov. Je preto na počudovanie, prečo sa toľkí z nás, mužov s plešinou (nie! povedzme skôr mužov s vysokým čelom), dnes tejto výsade tak vehementne bránia: nosia rozličné príčesky, nechávajú si na hlavu transplantovať kadejaké cudzie pačesy, alebo, ako kedysi postrehol Milan Kňažko,
