Architektka Zuzana Aufrichtová kandiduje za starostku Starého Mesta: Centru by pomohla aplikácia o kriminalite

Pred voľbami prinášame rozhovory s kandidátmi na primátora Bratislavy a aj na starostov mestských častí. Kandidátka na starostku bratislavského Starého Mesta za pravicovú koalíciu OKS, SaS, OĽaNO, Sme rodina, Nova, Zmena zdola hovorí aj o utajenom audite parkovacej politiky Bratislavy a rozpráva tiež:

• o šikane a problematických verejných obstarávaniach na bratislavskom magistráte,
• či má na súčasného primátora ťažké srdce,
• aká je jej odpoveď na otvorený list Dany Kleinert o odstúpení slabšej kandidátky,
• či sa v Starom Meste cíti bezpečne,
• ako dianie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ovplyvní komunálne voľby.

Ako sa vám dnes v Bratislave parkuje?

Parkovanie v Bratislave je vo veľmi zlom stave, zažívajú to všetci Bratislavčania denne. Je alarmujúce, že za posledných osem rokov sa dvom vedeniam magistrátu nepodarilo presadiť parkovaciu politiku alebo ponúknuť takú možnosť, ktorá by Bratislavčanov uistila o tom, že výnosy z parkovania sa využijú transparentne.

Pýtam sa preto, lebo ešte pred dvomi rokmi ste upozornili na chyby v návrhu parkovacej politiky. Potom ste mali spory s vedením magistrátu – prečo?

Bola som v internom tíme magistrátu, ktorý pripravoval parkovaciu politiku – podmienky systému či ako bude parkovanie zavádzané do jednotlivých mestských častí mesta. Spolupracovala som na príprave nového všeobecne záväzného právneho nariadenia a aj na podkladoch k obstaraniu systému. Spracovanie podmienok systému mala zabezpečiť súkromná firma (Deloitte, audit stál mesto 100-tisíc eur – pozn. red.), ktorá odovzdala materiál s chybami. Pre Bratislavčanov znamenali riziko. Parkovacia politika bola utajená, dokument mal slúžiť výhradne na potreby magistrátu, teda primátorovi a vedeniu mesta. Všetci ostatní dodnes nemajú umožnené nahliadnuť do tohto dokumentu, poslanci mesta jedine s podpisom mlčanlivosti, čo je neprípustné, keďže bol hradený z verejných zdrojov.

Je bežné, že sú takéto dokumenty v utajenom režime?

Bola to bežná prax, kým som na ňu neupozornila. Či už išlo o míňanie peňazí na audity, alebo na právne poradenstvo. Som na seba hrdá, že po mojom upozornení sa podarilo tieto praktiky zamedziť. Nie je dôvod utajovať materiály, ktoré sú na verejné účely a za verejné prostriedky. V samospráve určite nie.

Na aké chyby ste upozornili?

Najväčšou chybou bolo to utajenie. Odborná chyba bola v tom, že návrh parkovacej politiky podcenil výkon mestskej polície a kontrolu zle parkujúcich. Podcenené boli ľudské zdroje, technické zabezpečenie. Návrh nepočítal s kapacitami, ktoré budú nutné na zavedenie parkovacej politiky pre celé mesto.

Ako sa mesto postavilo k nedostatkom, na ktoré ste upozornili?

Chyby opravili, ale človek by čakal, že keď si objedná službu a upozorní na chyby, tak má právo nárokovať si sankcie alebo že si firma chyby prizná. Namiesto toho spoločnosti Deloitte naznačili, že sa to má opraviť, no vyplatili ju v plnej sume a ďalej prezentovali ako najlepší návrh parkovania.

Malo vedenie mesta záujem s vami situáciu riešiť?

Spravila som všetko pre to, aby sa to vyriešilo interne. Uvedomujem si, že úradník, ale aj ktorýkoľvek zamestnanec má mať určitú lojalitu voči spoločnosti, pre ktorú pracuje. Podala som tri interné sťažnosti, vyvolala som stretnutie s primátorom Nesrovnalom, no bezvýsledne. Dospelo to teda až do štádia napísania otvoreného listu, ktorý vzbudil záujem poslancov. Tí mohli zabrániť tomu, aby Bratislavčania neboli dlhoročnou zmluvou zaviazaní platiť stovky eur ročne na nejasné účely. K môjmu zármutku sa doteraz parkovacia politika nepresadila, hoci sa to dalo vyriešiť jednoducho – podmienky auditu spoločnosti Deloitte dať skontrolovať Slovensku.Digital. Poslanci totiž zaviazali primátora, aby to urobil, no za rok a pol sa to nestalo. Preto parkovacia politika doteraz nie je.

Ako sa k vám správali na magistráte po tom, čo ste na problémy upozornili?

Magistrát už v tom čase nemal povesť dobrého zamestnávateľa. Keď som podala sťažnosti, vedúca si ma zavolala na rozhovor, kde mi prikázala, že cez obedné pauzy sa nemám stretávať s poslancami, nemám písať emaily primátorovi, že všetko musí ísť cez ňu. Do určitej miery to bolo v poriadku, ale svoj osobný čas predsa môžem stráviť s kýmkoľvek. Cítila som sa viac ako občan Bratislavy než ako zamestnanec magistrátu. Keďže som dostala zákaz posielania emailov, informácie, ktoré boli obsiahnuté aj v otvorenom liste, som posielala cez vedúcu primátorovi. Na to mi škrtli hodiny v rámci dochádzky, čo bolo neprípustné – keď vám v posledný deň pracovného mesiaca niekto škrtne desať hodín, tak ich nemáte ako dobehnúť a máte v momente porušenie pracovnej disciplíny. Po mojej sťažnosti mi hodiny opätovne nabehli. Keď som zistila, že problémy interne nevyriešim, dala som výpoveď a napísala otvorený list.

Kým ste dali výpoveď, stretol sa s vami primátor?

Áno, všetky informácie som mu poskytla a požiadala som ho o zápis zo stretnutia, no dodnes ho nemám.

Aká bola jeho reakcia na vaše upozornenia?

Podľa mňa tú situáciu podcenil.

Od magistrátu ste žiadali ospravedlnenie – za čo konkrétne? Dostali ste ho?

Okrem zákazu kontaktovať primátora a odrátania pracovných hodín rozposlala zastupujúca vedúca email na všetky adresy, ktorým bol odoslaný otvorený list, že na stole mám neporiadok a že diplom mám medzi zemiakmi v špajze. To bolo naozaj cez čiaru, lebo to nebola pravda, ja som mala na stole v porovnaní s inými poriadok.

To sa dá nazvať šikanou…

Samozrejme. V rámci etického kódexu som preto žiadala etického kancelára magistrátu, aby sa mi mesto ospravedlnilo. Etický kancelár mi vtedy povedal, že si uvedomuje, že sa stala chyba, a že sa mi ospravedlňuje, ale bol to čistý výsmech.

Takže verejné ospravedlnenie nebolo?

Nie, neskôr som už vedela, že nebudem na osobnom vyriešení trvať, keďže som už bola mimo magistrátu. Nemôžete niekoho donútiť, aby sa vám ospravedlnil, keď nechce. Najväčším zadosťučinením pre mňa bude, ak sa Bratislava naozaj nezaviaže k niečomu, čo bude netransparentné a bude mať dosah na naše peňaženky na desiatky rokov.

Stretli ste sa na magistráte s korupciou?

Nie, stretla som sa s problematickými verejnými obstarávaniami.

S akými?

Verejné osvetlenie, zimná a letná údržba, radiály – sú to medializované kauzy. Vedenie pod Ivom Nesrovnalom v týchto oblastiach zlyhalo. Obstaranie verejného osvetlenia, na ktoré mal primátor dva roky, pričom 20 rokov bolo známe, kedy zmluva so Siemensom vyprší, je exemplárnym príkladom. Napriek tomu sa obstaranie nestihlo a Bratislavčania platia sankcie za porušenie verejného obstarávania. Veľmi nesystémový prístup.

Aký je po tom všetkom váš vzťah s Ivom Nesrovnalom?

Myslím si, že mohol urobiť málo, aby vyšiel z celej situácie ako primátor, ktorý hľadá riešenia. Dodnes nerozumiem tomu, prečo tie podmienky nedal skontrolovať. To vyvoláva otázniky, ktoré sú ešte horšie – môže nastať dojem, že v tom audite sú veci, ktoré nesmú byť skontrolované.

Máte naňho ťažké srdce?

Osobne nie, ale ako Bratislavčanka by som ho nevolila. Ako primátor totiž neukázal manažérske schopnosti presadiť to, k čomu sa zaviazal.

Viete si predstaviť, že by ste s ním spolupracovali v prípade, že by ste vy aj on vo voľbách uspeli a boli by ste v pozícii primátor – starostka Starého Mesta?

Som profesionál. Spolupráca neznamená, že viete vyjsť s tými, ktorí vás majú radi, ale, naopak, s tými, s ktorými je problém. Na tejto parkovacej politike sa ukázalo, že toto moje odkrytie dokázalo spojiť aj takých, ktorí predtým nespolupracovali.

V župných voľbách ste sa stali poslankyňou kraja za Staré Mesto. Prečo ste sa teraz rozhodli kandidovať za starostku Starého Mesta?

Nie je to celkom tak, že som sa rozhodla. Reflektovala som požiadavky ľudí, ktorých si vážim, zástupcov politických strán a rozhodnutie zrelo dlho. Kandidatúra je zásadné obmedzenie zóny komfortu. V záujme Starého Mesta som sa však rozhodla do toho ísť a verím, že uspejem.

Ako dlho ste rozmýšľali, či do toho pôjdete?

Štyri mesiace, možno päť. Musím povedať, že smrť Jána Kuciaka v tom zohrala veľkú úlohu, pretože sme spolupracovali na témach ohľadom osvetlenia Bratislavy či parkovania. To, že sa nevýhodnej parkovacej politike podarilo zabrániť, som vnímala ako efektivitu krokov, ktoré robím, a myslím si, že to ocenili aj zástupcovia politických strán, ktoré mi dali podporu, a aj voliči v Starom Meste v župných voľbách.

Ste členkou OKS, podporujú vás Zmena zdola, SaS, Sme rodina, OĽaNO a aj hnutie Nova, ktorému šéfuje Gábor Grendel, ktorý pred štyrmi rokmi kandidoval za starostu a len tesne neuspel. Ako vzniklo takéto spojenectvo opozičných strán?

Myslím, že OKS ponúkla kandidátku a všetky strany sa na tom zhodli, veľké „vyjednávačky“ neboli. Môj príbeh bol politikom dostatočne známy. Podporu si vážim.

Očakávajú od vás niečo za podporu?

Nie, očakávajú dobrý výkon a efektívnu prácu. Myslím, že aj pod vplyvom toho, čo sa deje aj vo vyššej politike, nasledujúce volebné obdobie bude „očistené“ od nejasných praktík, ktoré sa doteraz používali a boli proti verejnému záujmu. Všetci novozvolení starostovia a primátori budú ostražitejší – ľudia sú totiž citlivejší na to, čo sa deje.

Za starostku Starého Mesta kandiduje aj dizajnérka Dana Kleinert z tímu Matúša Valla. Tá vám pred pár dňami adresovala otvorený list, v ktorom vás žiada, aby ste proti sebe neviedli kampaň ako súperky, ale pred voľbami sa dohodli na podpore silnejšej kandidátky. Aká je vaša odpoveď?

Reagovať treba v správnom čase. Za svoj odborný život som sa stretla viackrát s nadšením pri nejakom návrhu, ale pokiaľ neprišiel v správnom čase, je to kontraproduktívne. Tento otvorený list prišiel týždeň po ohlásení mojej kandidatúry, keď zatiaľ kandidujeme dve. List beriem na vedomie, no je predčasný. Dana Kleinert je stranícka kandidátka, ktorú podporujú dve strany (kandiduje v tíme Matúša Valla a podporujú ju strany Spolu a Progresívne Slovensko – pozn. red.), kým ja som stranícka kandidátka šiestich strán. Otvorený list nemá ani hlavičku, ani odobrenie centrál strán.

Čiže rokovania medzi stranami Spolu a Progresívne Slovensko a opozičnými stranami, ktoré podporujú vás, neprebiehajú?

Boli rokovania, na ktorých sa diskutovalo o tom, že by sa v niektorých mestských častiach vytvorila veľká koalícia všetkých týchto opozičných a nových strán. Ohlásením kandidatúry Dany Kleinert a ďalších dvoch kandidátov sa tieto rokovania stopli.

Nepremýšľate o tom, že by ste v prípade nízkej podpory stiahli kandidatúru a podporili iného kandidáta?

Čo je nízka podpora? V župných voľbách som v prieskumoch neobsadila ani 10. miesto. Výsledok bol však nakoniec taký, že by som sa dostala do každého jedného zastupiteľstva. Teraz vám naozaj nepoviem, ako to bude, je to predčasné. Môže sa stať, že zajtra ohlási kandidatúru niekto neprípustný, a potom to bude relevantná otázka.

Napríklad kto?

Napríklad ľudia, ktorí hlasovali za odpredaj PKO.

S ktorým kandidátom na primátora si viete predstaviť najlepšiu spoluprácu?

Spoluprácu si viem predstaviť s každým kandidátom, pretože to je v nastavených pravidlách, ktoré treba dodržiavať. Ak sa nedodržiavajú, treba mať nástroje na dosiahnutie ich splnenia – zmluvami o spolupráci, kompromismi. Ján Mrva je však kandidátom našej koalície a v rámci aktivít, ktoré robil napríklad aj v parkovacej politike, sa mi s ním spolupracovalo dobre. Aj s Matúšom Vallom si viem takúto spoluprácu predstaviť. S extrémistami si však spoluprácu predstaviť neviem.

Je podľa vás Staré Mesto bezpečné?

Posledné udalosti – napríklad napadnutie Henryho Acordu – ukazujú, že vôbec nie. Obrátili sa na mňa ľudia, ktorí boli v Starom Meste zbití a ani nevedia za čo. Je potrebné to riešiť a apelovať na políciu. Moja predstava je systémovo zmeniť vedenie Starého Mesta v zbere informácií. Udeje sa mnoho vecí, ale keď chcete urobiť hodnotenie, informácie o nich nie sú nikde uložené. Navrhla by som systém evidovania trestnej činnosti s lokalizovaním na mape, z ktorej by sa dalo vyčítať, v ktorých uliciach je večerná kriminalita, kde sú časté dopravné nehody… Mohlo by to byť v jednej aplikácii, pomocou ktorej by sa dalo mesto zlepšiť.

Netrvalo by pridlho, kým by takýto systém vznikol?

Vôbec, informácie by nešli do minulosti, ale boli by v nej aktuálne dáta.

Podľa poslednej štúdie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť sa menej než polovica opýtaných cíti na Kamennom námestí bezpečne. Čo by ste s tým urobili?

Sú štandardné spôsoby riešenia, ako posilnenie kamerových systémov, zvýšenie počtu hliadok. Celé Kamenné námestie však potrebuje zmenu, pretože aj jeho samotné prostredie veľmi ovplyvňuje kriminalitu – zlé osvetlenie alebo stánky, za ktorými sa dá ukrývať.

Chodíte večer po Starom Meste?

Chodím v podstate len do večerných hodín, v nočných už nie. V lokalite, v ktorej bývam, nemám pocit ohrozenia.

A po Obchodnej ulici by ste sa večer báli chodiť?

Po tých posledných udalostiach určite.

Ako by ste tam teda zvýšili bezpečnosť? Posilnili by ste mestských policajtov?

Najlepšie riešia problémy ľudia, ktorí tam žijú. Sú tam slušní aktivisti, preto by som opatrenia riešila s nimi, keďže poznajú každý kút. Ale áno, žiadala by som posilnenie policajných hliadok, ale štátnych.

Keby ste mali povedať tri veci, ktoré treba v Starom Meste okamžite zlepšiť, ktoré by to boli?

Určite parkovanie, ďalej údržbu a pasportizáciu zelene, odstránenie náletových drevín, ktoré začínajú robiť veľké problémy. No a bezpečnosť ako taká – či už eliminácia dopravných nehôd, priechody pre chodcov a bezpečnosť cyklistov, či bezpečnosť seniorov a detí.

A čo cyklotrasy?

Tie sú v Starom Meste tiež problém. Ako starostka by som určite podporila vznik cyklotrás, ale nie namaľované „čiaročky“ na ceste. Tie komplikujú život nielen cyklistom, ale aj šoférom.

Boli by teda oddelené od cesty?

To by sa riešilo od prípadu k prípadu. Ideálne by bolo oddeliť chodcov od cyklistov a tých od áut.

Stavebný úrad v Starom Meste pozastavil vydanie územného rozhodnutia projektu Eurovea II. Problémom je mrakodrap, ktorý by mal mať 46 poschodí. Ako sa ako urbanistka pozeráte na takéto vysoké budovy v Bratislave?

Staré Mesto je vysoko urbanizované, čo znamená, že miest na takéto projekty je veľmi málo. Nemá sa kam ďalej rozrastať. Jedna vedecká štúdia európskych univerzít hovorí, že problém Bratislavy je práve v tom, že je taká rozľahlá, a dopravné problémy vznikajú preto, lebo sa ľudia musia dopraviť do centra z odľahlých častí alebo krížom cez Bratislavu. Podľa štúdie by Bratislava mala mať o dve poschodia viac. Nehovorím, že som zástanca tohto konkrétneho mrakodrapu, ale žiadna moderná európska metropola sa nemôže brániť takejto zástavbe. Regulácia by však nemala byť na výšku podlaží, ale na kvalitu prostredia.

Inštitút finančnej politiky spolu s katedrou verejnej správy a regionálneho rozvoja vypracovali štúdiu, v ktorej navrhujú vytvorenie „Veľkej“ Bratislavy spojením mestských častí a pridružením okolitých miest a obcí – vraj by sa tak ušetrili peniaze. Boli by ste za takýto návrh?

Ako urbanistka si myslím, že je to riešenie, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Bratislava vystupuje ako zlepenec 17 obcí. Starosta sa v momente, keď je zvolený, stane starostom svojej mestskej časti a ťažko sa presadzujú riešenia na rozvoj Bratislavy. Myslím si, že ľudia, čo tu žijú, sú predovšetkým Bratislavčania a až potom Staromešťania a Petržalčania. Ako starostka by som chcela spolupracovať so skupinou ZOMOS (Združenie občanov miest a obcí Slovenska), ktorá má v samospráve skúsenosti.