Pobúrenie Mosta je rovnaké divadlo ako jeho posledný koaličný spor s SNS
Únos Vietnamca a mafiánsky štát nás k Rusku približujú oveľa viac ako Dankove výroky či Marčekov výlet na Krym.
Je ľahké predvádzať prodemokratický a prozápadný postoj, keď o nič nejde alebo nás to aspoň nič nestojí. A do tejto kategórie, žiaľ, patrí aj návrh šéfky zahraničného výboru parlamentu Kataríny Cséfalvayovej na prijatie stanoviska výboru, ktorý „odmieta legitimizáciu okupácie a anexie Krymu návštevou ústavných činiteľov Slovenskej republiky“.
Nezaradený poslanec Peter Marček nakoniec cestoval na Krym sám. Ak sa k nemu chceli pôvodne pripojiť nejakí koaliční poslanci, nakoniec takisto pochopili, alebo im dôrazne vysvetlili, že by to nebolo vhodné a že majú na rozdiel od Marčeka čo stratiť. Jedinou záhadou tak zostáva, prečo takému nedôležitému človiečikovi venovali ruské médiá azda i viac pozornosti ako obdobnej delegácii z Prahy. V nej boli zástupcovia českej komunistickej strany, ktorá je nepriamo súčasťou vládnej koalície.
Netreba si pritom robiť ilúzie o tom, že mnohí vládni poslanci s Marčekom súhlasia a radi by sami na Krym išli. Ako dôkaz postačí už len to, že zástupcovia Smeru a SNS ignorovali zasadnutie zahraničného výboru, ktorý sa Marčekovou cestou zaoberal.
Hrozba, ale nie tá najväčšia
Postoje Smeru a SNS, od aktívnej podpory ruského imperializmu až po bagatelizovanie jeho nebezpečnosti, sú vážnym ohrozením záujmov a bezpečnosti Slovenska. Hoci len symbolická parlamentná deklarácia odmietajúca ruský imperializmus by mala byť v takejto situácii samozrejmosťou.
V slovenských a najmä v koaličných pomeroch je však skôr kamuflážou
