Expert na Vietnam: Korupčné procesy využívajú na domácu propagandu, možno aj na prekrytie ústupkov Číne

Matej Šimalčík (27) je výkonný riaditeľ zahraničnopolitického think tanku Inštitút ázijských štúdií. Venuje sa najmä otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky Číny a Japonska, prenikaniu čínskeho vplyvu do Európy, ale aj otázkam vlády práva a korupcie v Ázii. Pôsobil aj v slovenskej pobočke Transparency International. Vyštudoval právo na Masarykovej univerzite v Brne a medzinárodné vzťahy so zameraním na východnú Áziu na holandskej University of Groningen. Časť štúdia absolvoval na Tsinghua University v Pekingu. 

Vietnam zrejme väčšina z nás pozná len z filmov o tamojšej vojne, niektorí aj z dovolenky. Ale ako si máme predstaviť tamojšiu politiku?

Po vietnamskej vojne a zjednotení v celej krajine prevzali moc komunisti. Komunistická strana riadi dodnes v podstate všetko, ale nemôžeme si to predstavovať tak ako situáciu u nás do roku 1989. Vietnam sa totiž z ekonomického hľadiska reformoval. Je to akoby menšia Čína, teda kapitalistická ekonomika riadená komunistickou stranou. Tá je, samozrejme, autoritárska, Vietnam je diktatúra, strana ovláda celú spoločnosť, ale je tam aj súkromný kapitál, investuje sa tam aj zo Západu. Mimochodom, zvlášť k tomu pomáha to, že Čína je čoraz drahšia, a preto vietnamská pracovná sila láka investorov.

K ekonomickej liberalizácii došlo v polovici osemdesiatych rokov. Bolo to podľa čínskeho vzoru?

Pravdepodobne áno. Isté je, že vtedajší ekonomický systém nebol dlhodobo udržateľný a potreboval sa otvoriť a reformovať, aby sa ekonomika naštartovala a aby sa krajina rozvíjala.

Ako si máme predstaviť tamojší politický systém?

Vo voľbách môžu ľudia hlasovať len za jednotnú kandidátku, hlavou štátu je síce prezident, ale najväčšiu moc má generálny tajomník strany. Prezident a premiér sú z mocenského hľadiska dvojkou a trojkou v systéme. To je rozdiel oproti Číne, kde sú funkcie prezidenta a generálneho tajomníka spojené.

Keď tam ľudia zo Západu investujú, zrejme chcú mať istotu, aby o svoje investície neprišli, aby sa nestali obeťou podvodov, prípadne aby im majetok neznárodnili. Ako sú na tom súdy, ktoré by to mali garantovať?

Súdy nie sú nezávislé, silne do nich zasahuje komunistická moc. Teda pokiaľ je v súdnom konaní nejaký politický záujem, je veľmi ľahké ho ovplyvniť. Nielen v súdnictve, ale aj v ďalších zložkách verejného života je veľmi rozšírená korupcia.