Neveril lekárom a kritizoval výučbu darwinizmu: Čo ste možno nevedeli o Hlinkovi, ktorý zomrel pred 80 rokmi
Andrej Hlinka patrí k najúspešnejším slovenským politikom, no zároveň sa s ním spája veľa kontroverzií. Prispel k vzniku ČSR, bojoval za autonómiu, vedel byť aj impulzívny a nemal dobrý odhad na spolupracovníkov.
Pred osemdesiatimi rokmi zomrel Andrej Hlinka, podľa volebných výsledkov zrejme najpopulárnejší slovenský politik prvej tretiny 20. storočia. Bol schopný rétor, no veľmi neobratný diplomat, z ktorého si jeho nasledovníci počas vojnového Slovenského štátu vytvorili kult – a neskôr ho komunisti dlhé roky démonizovali.
Dnes je Hlinka opäť skôr oslavovaný. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa dostala jeho tvár na tisíckorunáčku, prvá vláda Roberta Fica mu v roku 2007 venovala vlastný zákon. „Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom,“ píše sa v prvom zo štyroch paragrafov tohto zákona.
Hlinka nepochybne patril k najvýznamnejším slovenským politikom v dejinách. Ako kňaz urobil veľa v bežnej ľudovej osvete. Zakladal spolky a družstvá, bojoval proti alkoholizmu, na prelome 19. a 20. storočia sa stal symbolom boja proti maďarizácii. A mal veľké zásluhy pri vzniku Československej republiky.
No zároveň bol človek spiatočnícky, ktorý pranieroval vyučovanie evolučnej teórie, neveril medicíne, bol autoritatívny, mal zlý odhad na niektorých ľudí – a občas mu chýbal politický cit. V 20. rokoch sa pod jeho vedením dostala do problémov Ľudová banka, ktorú musel zachraňovať až štát.
„Základným jeho rysom je ohromná primitívnosť, nevzdelanosť, úplná nepotreba kultúry,“ povedal raz podľa Českého rozhlasu o Hlinkovi prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Skúsme sa pozrieť na Hlinkovu osobnosť cez príbehy z jeho života, ktoré sú známejšie, ale aj tie, o ktorých sa na dejepise asi neučilo.
