Denník N

Matej Tóth: Blízki sa o mňa báli, v Berlíne to bolo cez čiaru pudu sebazáchovy

Matej Tóth so striebrom z majstrovstiev Európy 2018 v Berlíne. Foto - TASR
Matej Tóth so striebrom z majstrovstiev Európy 2018 v Berlíne. Foto – TASR

Matej Tóth v Berlíne absolvoval prvé veľké preteky po očistení svojho mena z dopingových obvinení.

Keď Matej Tóth prišiel v utorok do cieľa pretekov na 50 km v chôdzi na majstrovstvách Európy v Berlíne, pri prvých rozhovoroch s novinármi mal zastretý hlas a od únavy sa podopieral o zábrany.  Manželka Lenka mu do telefónu povedala, že sa oňho bála a nechce byť vdova, mama Katarína dokonca na Facebook napísala, že sa oňho nikdy v živote nebála viac.

Tóth v pretekoch, ktoré sa išli v obrovskej horúčave, získal striebornú medailu a tvrdí, že s chôdzou nekončí. Rád by kariéru potiahol až do olympiády v Tokiu 2020, keď bude mať 37 rokov.

V cieli ste povedali, že preteky boli pre vás emotívnejšie, ako ste čakali. Aké boli a čo ste čakali?

Pred pretekmi som bol nastavený, že idem na ďalšie vrcholné podujatie, na ktoré som dobre pripravený. Nevnímal som verejnú mienku, že po peripetiách zažívam veľký návrat, tak som vnímal skôr marcové preteky v Dudinciach. No keď som sa otvorene bavil so známymi, Dudince vnímali, ale stále sú to len Dudince. Majstrovstvá Európy ľudia vnímali ako míľnik, no ja nie, aspoň pred pretekmi.

To, čo sa stále rozprávalo, potom doľahlo aj na mňa. Myslím si, že skôr za to mohol priebeh pretekov, boli emotívne a napínavé. Bolo psychicky veľmi náročné dostať sa naspäť na pozície, ktoré znamenali medailu. V cieli to potom na mňa doľahlo.

Rozmýšľali ste nad tým už počas pretekov?

Nie, to prišlo až potom. V hlave som počas pretekov rezignoval na boj o priečky. Len som nechcel rezignovať výkonom, nezáležalo mi však, koľký prídem do cieľa, čo, samozrejme, bola chyba. Potreboval som si celý organizmus dať do pokoja, cieľ bol ešte ďaleko. Vedel som, že v takom nasadení nevydržím do cieľa. Keď som zistil, že to vydržím a stále môžem získať medailu, nejako sa to vzoplo. Neboli to myšlienky na dopingovú kauzu, nebola to moja motivácia, to prišlo až v závere. Uvedomil som si, že takéto niečo by som v minulosti nedokázal. No vďaka tomu všetkému, čo sa v minulosti stalo, a vďaka podpore ľudí som silnejší ako predtým.

Čo ste prežívali krátko po tom, ako ste prišli do cieľa?

Dostal som sa k ocinovi, nebolo to ale hneď a videli sme sa len cez zábradlie, tak to nebolo také emotívne, ako bývalo v minulosti, ale potom sme si to užili. Volal som aj s manželkou Lenkou a s maminou a zhodli sme sa, že pocity sú veľmi emotívne. Cítil som však z Lenkinej aj maminej strany strach o mňa. Uvedomovali si, že to bolo cez čiaru pudu sebazáchovy, a cítil som, že sa o mňa báli, ale sú veľmi šťastné, že som to zvládol a žijem.

Vaša mama na Facebooku napísala, že sa o vás nikdy viac nebála, Vladimír Gubrický z atletického zväzu zas v cieli povedal, že väčšina iných chodcov by to vzdala. Boli to najťažšie preteky života? Rozmýšľali ste, že by ste vzdali?

Ani raz, rozmýšľal som len nad tým, že to len tak dochodím. Vedel som, že horší ako piaty už nebudem a stojí za to prísť do cieľa. Prišlo to až okolo 40. kilometra, keby to prišlo skôr, možno by to dopadlo inak. Keď si však spätne pozerám svoje medzičasy, celý čas boli vyrovnané, posledná desiatka dokonca najrýchlejšia. Nerezignoval som na tempo, len na súboje so súpermi. Bolo to náročné psychicky. Človek je nastavený na víťazstvo, na medailu a zrazu príde na to, že z toho nebude ani medaila, a prežíva to. Stačí jedna myšlienka. O tom sú skúsenosti, potlačiť to, aby človek nepripustil, že je to sklamanie. Fyzicky som bol na hrane, telo mám zničené, ale náročnejšie to bolo psychicky. S tým súvisí aj emočná explózia v cieli.

Matej Tóth o očistení svojho mena aj o celej svojej kariére napísal spolu s reportérom Denníka N Michalom Červeným knihu Odchýlka, ktorú si môžete objednať v Martinuse či v našom obchode, alebo aj ako e-knihu.

Keď ste prišli do cieľa, rozmýšľal som, či budete sklamaný. Vy ste však povedali, že ste veľmi šťastný. Stále to platí?

Áno, platí. Uvedomujem si však, že toto striebro sa nedá porovnať so zlatom z olympiády alebo majstrovstiev sveta, ale je to emotívne na veľmi podobnej úrovni a stále ide o môj tretí najväčší úspech kariéry. Navyše, ME v atletike sú v niektorých disciplínach veľmi blízke MS. Táto medaila má veľkú cenu a veľmi si ju vážim.

Treba zobrať do úvahy všetky okolnosti. Keby minulý rok neprišlo k prerušeniu mojej kariéry, možno to až tak neriešim a len si spravím čiarku, že som získal ďalšiu medailu. V cieli som si uvedomil, že v tomto je to výnimočné. Môžeme sa hrať na tvrdých chlapov, ale tam to na mňa doľahlo.

Počas prvých rozhovorov ste poslali odkaz Matúškovi. O čo išlo?

Ide o príbeh, ktorý mi veľmi pomohol v začiatkoch mojej kauzy. Keď som s kauzou išiel na verejnosť, prišiel za mnou kamarát fyzioterapeut Marek Vrba, jeho 2-ročnému synovi diagnostikovali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Matej Tóth

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie