Denník N

Lajčák, majster dvojakosti a selektívnej amnézie

Ani minister zahraničia nemôže byť zásadne iný ako strana, ktorá je taká spokojná s jeho službami.

Šéf ministerstva zahraničia obvykle patrí k najpopulárnejším členom každej vlády. Pravidelne vystupuje v médiách a je zobrazovaný skoro vždy v priaznivom svetle, v kultivovanom prostredí a v spoločnosti ďalších dôležitých ľudí.

O skutočnom fungovaní rezortu občania veľa nevedia a ani ich nezaujíma. Zlyhania rezortu zahraničia na vlastnej koži nepocítime tak bezprostredne, ako keď nefunguje vnútro alebo školstvo. Zahraničiu sa obvykle vyhýbajú veľké škandály aj v takých vládach, v akých Miroslav Lajčák slúžil. Ten si navyše do domácej politiky priniesol povesť schopného diplomata riadiaceho Bosnu a Hercegovinu.

Niet sa čo čudovať, že si Lajčák dlho užíval imidž výnimočného „slušného smeráka“ a aj médiá mali tendenciu zabúdať, ako v zahraničí obhajoval už prvú vládu Fica, Slotu a Mečiara. V posledných dvoch Ficových vládach zase Lajčákovu povesť u demokratickej časti verejnosti chránilo jeho rétorické umenie. Hovoril tak, aby sa aspoň mierne odlíšil od proruskej orientácie svojho šéfa a ako ho na Západe chceli počuť.

Vždy však zároveň konal tak, aby ku skutočnému stretu s Ficom a neskôr s Dankom a Pellegrinim nedošlo. Jeho imidž prežil dokonca i to, keď vysvitlo, že sa na zahraničí gazduje podobne ako na akomkoľvek inom ministerstve Smeru a jeho partnerov. Sumy boli nižšie, ale asi len preto, lebo zahraničie nerozdáva toľko peňazí ako poľnohospodárstvo alebo školstvo.

Niet sa teda čo čudovať ani tomu, že keď už nestačila rétorika a malo prísť na činy, Lajčákov prozápadný náter začal rýchlo praskať. Keď bolo treba konkrétne reagovať na to, že sa ruské tajné služby snažia na Západe vraždiť ľudí chemickými zbraňami, Lajčák urobil ešte menej než jeho kolega z veľmi proruskej Orbánovej vlády.

Rovnako Lajčák nič nerobí ani v prípade uneseného Vietnamca. Ako pripomenul Jozef Majchrák na portáli postoj.sk, keď sa ministerstvo vo svojom stanovisku a Lajčák v článku v Pravde chvália, že podnikli jednoznačné kroky a znížili úroveň nášho diplomatického zastúpenia vo Vietname z veľvyslanca na jeho zástupcu, je to vlastne otvorená lož.

V skutočnosti vo Vietname nemáme veľvyslanca už rok, lebo prezident Kiska na toto miesto odmietol menovať Ficovho poradcu. Veľmi podozrivého človeka, pravdepodobne zapleteného do korupcie pri udeľovaní víz a aj do únosu Vietnamca cez Slovensko.

Náš minister zahraničia logicky nemôže byť zásadne iný ako strana, ktorej roky verne slúži a ktorá je s jeho službou veľmi spokojná. Bolo vždy veľmi naivné očakávať niečo iné.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Otrava Skripaľa

Predražené predsedníctvo

Únos vietnamského občana

Komentáre

Teraz najčítanejšie