Ako sa z obuvníka stal tvrdý normalizátor, ktorý rozhodoval o životoch druhých
Príbeh komunistického karieristu, ktorý sa vždy snažil prispôsobiť aktuálnym podmienkam.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej
V zrkadle augustových udalostí z roku 1968 sa odkrývajú aj groteskné príbehy komunistických karieristov schopných všetkého. Jedným z takýchto ľudí bol aj plk. JUDr. Zdeněk Číhal. Na jeho príbeh ešte v sedemdesiatych rokoch upozornil český exilový časopis Listy.
Zdeněk Číhal pôvodne pracoval ako obuvník, neskôr ako skladník. Nástupom komunistického režimu sa okamžite adaptoval a za dva roky (!) „vyštudoval“ právo. Bez všeobecného stredoškolského vzdelania, bez najmenších základov z humanitných vied. Po dvojročnom zvládnutí štúdia práv sa roku 1951 okamžite stal predsedom okresného súdu. Bez akejkoľvek právnickej či súdnej praxe. O pár mesiacov už získal aj titul doktor práv a vzápätí sa stal predsedom krajského súdu.
Prebiehali politické procesy, perzekúcie, zatýkania nepohodlných osôb. Číhal spolu s ďalšími slúžil lojálne a bez námietok. Takíto ľudia mali moc nad osudmi ľudí, rozhodovali o ľudských životoch, o osudoch jednotlivcov i celých rodín, posielali ľudí na popravu, do uránových baní či iných pracovných táborov, oberali ich o byty a domy, do ktorých sa potom nasťahovali lojálni súdruhovia.
Aby toho nebolo málo, o päť rokov sa Číhal stal