Čo prinúti korporácie zasiahnuť proti konšpirátorom a nenávisti? Iná megakorporácia
Výber najzaujímavejších reakcií na zablokovanie konšpirátora Alexa Jonesa a týždňový prehľad najzaujímavejších správ o médiách a žurnalistike.
Čítate MediaBrífing – prehľadný súhrn najdôležitejších informácií o médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý týždeň mailom.
Udalosť týždňa: YouTube, Apple, Facebook, Spotify, LinkedIn a MailChimp začali blokovať konšpirátora Alexa Jonesa, zakladateľa webu InfoWars. Za 24 hodín tak za šírenie nenávisti prišiel o svoje najsilnejšie distribučné kanály, dokonca aj e-shop Amazon prestal odporúčať jeho produkty.
Jonesovi zatiaľ ostal účet na Twitteri, kde má vyše 870-tisíc odberateľov a kde vraj zatiaľ pravidlá neporušil. Z interných dokumentov Twitteru vyplýva, že najhoršie vyjadrenia Alexa Jonesa vznikli v čase, keď sociálna sieť nemala také pravidlá proti obťažovaniu, aké má dnes. Novinár CNN však jeho tweety prešiel a našiel medzi nimi viaceré, ktoré porušujú pravidlá, zverejnené boli aj v uplynulých mesiacoch.
Zatiaľ neboli zablokované ani aplikácie InfoWars na Androide a iOS, v týchto dňoch sa zaradili medzi najpopulárnejšie.
Blokovanie vyvolalo veľa reakcií, vyberáme najzaujímavejšie:
Dylan Byers napísal, že IT firmy sa nekoordinovali a rozhodnutia o blokovaní Alexa Jonesa vznikli nezávisle od seba. Facebook, YouTube a Spotify konali v reakcii na rozhodnutie Applu. Na ňom sa podieľal aj samotný šéf Applu Tim Cook.
Brian Feldman vysvetľuje, že IT firmy zablokovali Jonesa práve preto, že to urobil Apple. Ich rozhodnutie preto nie je dôkazom ich zodpovedného prístupu, ale len reakciou na rozhodnutie veľkého a dôležitého hráča. „Ukázalo sa, že jediný, kto vie korporácie prinútiť konať proti nenávistným prejavom a nebezpečným konšpiračným teóriám, je iná megakorporácia.“
Šéf Twitteru Jack Dorsey vysvetlil, že Jonesa nezablokovali, pretože zatiaľ neporušil ich pravidlá. „Nepodnikneme jednorazové opatrenie, vďaka ktorému by sme mali na chvíľku dobrý pocit a ktoré by podporilo nové konšpiračné teórie.“ Ľudia ako Jones podľa neho šíria senzácie a nepodložené fámy, no je úlohou novinárov ich overovať a vyvracať. „Čo si myslíte, že robia novinári? Trávia celý deň na Twitteri, aby overovali Alexa Jonesa? To je dobré pre Twitter, ale nie pre demokraciu,“ reagovala reportérka New York Times Cecilia Kangová.
Kara Swisherová sa pýta, aký zmysel majú pravidlá Twitteru, ak neumožňujú zablokovať „nebezpečného klamára Alexa Jonesa“. Pravidlá sa môžu meniť, šéf Twitteru by preto nemal hovoriť o pravidlách, ale o hodnotách svojej firmy. Pod hodnotami Swisherová myslí aj schopnosť robiť ťažké rozhodnutia. Administrátori Twitteru podľa nej robia sizyfovskú prácu, pri snahe zabezpečiť slušnosť na sociálnej sieti sa môžu opierať len o chabé pravidlá a firma im neposkytuje pevný súbor hodnôt.
Issie Lapowská vysvetľuje, že otázkou nikdy nebolo, či Jones svojimi nenávistnými prejavmi porušil pravidlá Facebooku alebo YouTubu, ale či tieto firmy naozaj budú vyžadovať dodržiavanie svojich pravidiel a riskovať tak stratu imidžu radikálnej otvorenosti. Práve otvorenosť bola ich najväčšou silou, lenže sa stala aj ich najväčšou slabosťou.
Max Fisher píše, že pre Američanov je prípad s Alexom Jonesom nový a bez precedensov, no v rozvojových krajinách sú problémy aj ich chaotické riešenia známa téma. India, Mjanmarsko či napríklad Srí Lanka – všade tam sú problémy častejšie, vážnejšie, no Facebook nečelí dostatočnému tlaku, aby ich riešil.
David French upozorňuje, že nie je správne, ak IT firmy využívajú pri posudzovaní nenávistných príspevkov vlastné subjektívne kritériá. Radšej by mali využiť inštitúty známe z anglosaského práva – libel (zjednodušene urážka písaným slovom či obrázkom) a slander (urážky hovoreným slovom).
Facebook na blogu opisuje, aké ťažké je posudzovať nenávistné prejavy. „Dokonca aj v krajinách, kde majú detailné zákony o prejavoch nenávisti, napríklad v Nemecku, sa názory rôznia. Nemecký súd nám nedávno nariadil, aby sme obnovili príspevok, pri ktorom sa zdalo, že prirovnáva migrantov k ‚hávedi‘ a ‚parazitom‘, za čo sme ho odstránili. Súd však vnímal príspevok inak – vraj hovoril o správaní konkrétnych jednotlivcov, nie o migrantoch vo všeobecnosti.“
T. C. Sottek a ďalší novinári si všimli, že Jones sa sťažuje, že je cenzurovaný, no sám má na svojom webe pravidlá, ktoré mu umožňujú mazať príspevky. „Pamätajte, ste tu hostia. Nie je to cenzúra, ak porušíte pravidlá a váš príspevok vymažeme. Všetky civilizácie majú pravidlá, a ak ich porušíte, môžete očakávať, že vás vylúčia z kmeňa,“ píše Jones na svojom webe. Robí teda presne to, čo urobili Apple, YouTube, Facebook a spol.
Na okraj: Microsoft pohrozil službe Gab, že jej nebude ďalej poskytovať webový priestor, ak nevyrieši problém s antisemitskými príspevkami. Sociálna sieť Gab vznikla pre ľudí, ktorí boli za nenávistné prejavy zablokovaní na Twitteri. Teraz jej dal Microsoft dva pracovné dni na stiahnutie problematických príspevkov.
Dezinformácie, hoaxy a propaganda
- Dezinformačné weby pravidelne stoja na strane Smeru a stávajú sa hlavnou oporou pre Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v kritických chvíľach, všíma si Vladimír Šnídl. Konšpirátori im pomáhali v čase protestov Za slušné Slovensko aj teraz pri kauze únosu občana Vietnamu.
- Virálne politické príspevky nemusia meniť názory ľudí. Cieľom reklám je často dosiahnuť čo najväčší „engagement“. To môže byť dobré, ak chcete ľudí presvedčiť, aby prispeli alebo dobrovoľne pomohli. Nemusí to však fungovať, ak chcete budovať podporu kandidáta alebo presvedčiť nerozhodnutých ľudí. „Kľúčom k presviedčaniu nie je zaujať čo najväčšie publikum, ale byť úspešný v zasiahnutí toho správneho publika,“ píše Wired.
- YouTube začal pod niektorými videami zobrazovať odkazy na informácie z Wikipédie či Encyklopædie Britannica. Chce tak tlmiť šírenie konšpirácií o globálnom otepľovaní či očkovaní.
Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.
