Juraj Čokyna
Nepredvídateľné voľby. Pod týmto sloganom sa pravdepodobne do histórie zapíšu štvrtkové britské parlamentné voľby.
V skutočnosti v nich však Briti môžu rozhodnúť aj o zásadnejších témach. Napríklad o tom, či budú aj o pár rokov patriť medzi členov Európskej únie.
Čo s Úniou?
Keď sa na ulici spýtate Britov, čo je pre nich v súčasnosti najdôležitejším problémom, drvivá väčšina nebude hovoriť o členstve Británie v Európskej únii. Napriek tomu ide o veľmi dôležitú tému, ktorá môže určiť budúcu britskú vládu.
Parlamentné voľby budú v Británii vo štvrtok 7. mája.
Voliči budú rozhodovať v 650 jednomandátových obvodoch.
V každom vyhráva politik, ktorý získa jednoduchú väčšinu (najviac hlasov medzi kandidátmi).
Práve preto je veľmi ťažké odhadnúť, koľko miest v parlamente nakoniec strany získajú.Vládni konzervatívci už dlho sľubujú, že v roku 2017 vypíšu referendum o tom, či má Británia aj naďalej zostať vo zväzku s inými európskymi krajinami. Británia má medzi európskymi partnermi dlhodobo povesť jedného z najskeptickejších členov, no prieskumy ukazujú, že Briti nemajú jednoznačný postoj.
Podľa aprílového prieskumu agentúry Populus by v referende hlasovalo za vystúpenie 39 percent Britov, proti by bolo 40 percent. Treťou najpopulárnejšou stranou v Británii sú dnes nacionalisti zo Strany nezávislosti (UKIP), ktorú vedie populistický líder Nigel Farage.
Dôležitejšie však je, že za „červenú čiaru“ označil referendum David Cameron. Ten z tejto témy spravil ústredný bod prípadných povolebných koaličných rokovaní, ktorým sa krajina s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhne.
Jeho súčasný koaličný partner – liberálni demokrati – sú však proti odchodu. Tak ako opoziční labouristi.
V ekonomike vedú konzervatívci
Keď v roku 2010 preberali konzervatívci moc od labouristov, Británia mala jeden z najvyšších rozpočtových deficitov v Európe – 11 % HDP.
Ten počas svojej vlády dokázali znížiť o polovicu. Konzervatívci tiež dokázali držať verejný dlh na uzde lepšie ako labouristi. Môžu za to najmä škrty v sociálnych dávkach či nové dane. Podľa vlastných slov vytvorili počas piatich rokov viac ako dva milióny nových pracovných miest.
Práve ekonomika je silnou témou konzervatívcov. Hoci reálne platy rástli Britom za posledné roky len minimálne, voliči im v tejto oblasti dôverujú viac ako labouristom.
Ukázalo sa to aj počas minulotýždňovej debaty na BBC, keď líder labouristov Ed Miliband povedal, že za vysoký deficit počas ľavicovej vlády môže ekonomická kríza, nie ich politický program. Všetci v hľadisku zostali ticho – vrátane voličov labouristov.
Aj keď Miliband sľubuje, že jeho vláda bude pokračovať v ozdravných opatreniach, voliči jeho strane neveria.
Kto bude vládnuť a s kým?
Rozhodnúť nakoniec môže úplne iná téma – kto bude s kým vládnuť. Keďže žiadna strana nebude mať šancu vytvoriť vládu osamote (hoci Cameron i Miliband túto prognózu tvrdohlavo odmietajú), o konečnom výsledku a programe na ďalšie roky sa rozhodne v „tmavých miestnostiach za oponou“.
A to je niečo, na čo britskí voliči nie sú zvyknutí.
Lídri najsilnejších strán budú musieť hľadať kompromisy a robiť ústupky. Preto dnes voliči nevedia, či konzervatívci naozaj presadia referendum, ktoré sľubujú. Voliči labouristov zas nemusia byť priateľsky naladení k prípadnej koalícii ich strany so škótskymi národniarmi.
Najzmätenejší musia byť voliči liberálnych demokratov – ich strana sa totiž môže prikloniť na obe strany.
Mal byť Blairom pravice
Od Davida Camerona čakali britskí konzervatívci veľa.
Keď sa v roku 2005 postavil na ich čelo, jeho hlavným cieľom bolo stranu zmodernizovať a čo najskôr vyhrať parlamentné voľby. Tak ako to koncom 90. rokov s labouristami dokázal Tony Blair. Ten stranu po rokoch stagnácie dokázal premeniť tak výrazne, že s ňou následne vyhral troje parlamentných volieb po sebe.
Cameronovi sa podarilo vyhrať prvé voľby v roku 2010. Vo veku 43 rokov sa stal najmladším britským premiérom za takmer 200 rokov. Jasné víťazstvo to však nebolo – Cameron musel po voľbách vytvoriť koalíciu s liberálnymi demokratmi. Prvú od konca 2. svetovej vojny.
Či bude šéfovať aj ďalšej vláde, záleží aj na tom, či sa mu na poslednú chvíľu podarí vybojovať aspoň zopár ďalších percent.
„Ak by som nebol zanietený do toho, čo robím, túto prácu by som nerobil. Ľudia ma možno považujú za flegmatika, ale ja sa tak necítim,“ reagoval Cameron pre Economist na reči, že do súčasnej kampane nejde naplno.
Súčasný britský premiér je tesne pred voľbami medzi voličmi obľúbenejší ako jeho konkurenti. Viac ľudí si tiež myslí, že by bol lepší premiér ako jeho hlavný rival Ed Miliband. Na jeho smolu však len to voľby nerozhodne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
