Denník N

Aféra ďatelinového generála posmelila novinárov, v roku 1968 prinášali kauzy podobné dnešným

Skompromitovaný generál-komunista na titulke Mladého světa bol signálom, že veci sa menia. Reprofoto z knihy České průšvihy

Sovietska okupácia pred 50 rokmi zadusila krátke, ale veľmi intenzívne obdobie investigatívnej žurnalistiky. Česi a Slováci s prekvapením sledovali korupčné i politické kauzy, ktoré sa počas nasledujúcich dvoch desaťročí z médií opäť vytratili.

Český denník Práce vynikal v období normalizácie okrem absolútnej poslušnosti voči režimu snáď iba tým, že bol neznesiteľne nudný. Ľudí, ktorí si ho pamätajú, tak zrejme prekvapí, že práve tieto odborárske noviny udávali tón pri korupčnej afére generála Šejnu, ktorá zmenila československé médiá.

Ako paradox to spomína v knihe České průšvihy historik Oldřich Tůma z pražského Ústavu pro soudobé dějiny. Všetko sa začalo titulkom „Aféra generála Šejnu“, ktorý sa objavil na prvej stránke Práce 2. marca 1968. Čitatelia, ktorí si noviny kúpili, museli zostať v úžase.

„Všetci si dávno zvykli, že za socializmu sa môže napísať nanajvýš to, že sa odstraňujú nedostatky, maximálne sa prekonávajú problémy. Ale aféry a škandály? Také termíny boli vyhradené na opisovanie dejín prvej ‚buržoáznej‘ republiky alebo na informovanie o prehnitom kapitalistickom Západe,“ píše Tůma.

Šejnova aféra naštartovala krátke, ale veľmi intenzívne obdobie novinárskej slobody. Posmelila nielen českých, ale aj slovenských novinárov. Ľuďom začali prinášať skutočné investigatívne články či televízne reportáže, ktoré by sa vyrovnali aj dnešnej novinárskej tvorbe.

„Podľa pamätníkov, napríklad šéfredaktora denníka Smena Antona Kurinu, znamenala Šejnova aféra prielom v opatrnom a statickom chode. Prvý raz umožnila tlači investigatívny prienik do najvyšších straníckych štruktúr. Definitívne ukázala médiám, že doba sa naozaj radikálne zmenila a sloboda slova je reálna,“ píše historička Elena Londáková zo Slovenskej akadémie vied v publikácii Rok 1968: Novinári na Slovensku.

Tůma dokonca s istým zveličením tvrdí, že Pražská jar sa reálne nezačala voľbou Alexandra Dubčeka do čela ÚV KSČ v januári ’68, ale odštartovala ju práve Šejnova aféra o niekoľko týždňov neskôr. Po nej už nebolo prekvapujúce, keď sa v médiách pretriasali komunistické zločiny z konca 40. a začiatku 50. rokov, opisovalo sa mlátenie pražských študentov z októbra 1967 alebo keď sa otvoril prípad záhadnej smrti ministra zahraničia Jana Masaryka.

Slová ako „aféra“ či „škandál“ na stránkach denníka Práce boli jasným signálom, že veci sú v pohybe. Na fotke je jeden z článkov dvojice reportérov Holotík – Chudožilov. Foto – Milan Šmíd

Stranícky generál

Kto to vlastne bol generál Jan Šejna? Jeho aféra bola výnimočná tým, že v sebe spájal príbeh presvedčeného komunistu a karieristu, ale aj roztopašníka a človeka, ktorý sa nebránil ani najrôznejším rozkrádačkám

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

August 1968

Teraz najčítanejšie