Via Moskva!
Nekritické spomínanie na krásnu minulosť čoraz viac prehlbuje priepasť medzi realitou dneška a túžbami ľudí. Vyvoláva napätie, úzkosť a nepriateľstvo voči iným.
Autor je psychiater
Moji západní priatelia so znepokojením sledujú vnútropolitické dianie v krajinách V4. Podľa niektorých je problémom to, že ani sami nevieme, čo chceme. Môj nemecký zať hovorí, že naše očakávania od Západu sú nereálne. Snívate o bohatstve a kapitalizme, hovoríte o Paríži a Berlíne, no vaši predstavitelia poškuľujú po Moskve. Nevidíte, že Orbán, Fico a Zeman hrajú z rovnakých ruských nôt? pýta sa. Konečne už vykoktajte, čo chcete! Východ alebo Západ?
Vtedy sa rozčúlim a rečním mu o pretvárke západniarov, o ich egoizme a chamtivosti; to však, žiaľ, nič nemení na tom, že má pravdu.
Pamätám sa, že po roku 1989 sme každému vysvetľovali, že vždy sme boli súčasťou Európy, a zaprisahávali sme sa, že pre Európu budeme prínosom.
No zo sľubov sa veľa nenaplnilo. Náš skutočný prínos totiž
