Denník N

Podľa vedcov, ktorí skúmajú vplyv klimatickej zmeny na ekosystém, prídeme do 17 rokov o jašterice

V zariadení metatrón pri francúzskom meste Toulouse skúmajú vplyv klimatických zmien na ekosystém a možnosti adaptácie organizmov. Foto – Martina Ribar Hestericová
V zariadení metatrón pri francúzskom meste Toulouse skúmajú vplyv klimatických zmien na ekosystém a možnosti adaptácie organizmov. Foto – Martina Ribar Hestericová

Boli sme vo francúzskom centre pre výskum vplyvu klimatickej zmeny na prírodu. Podľa výskumníkov to s prežitím niektorých kľúčových zložiek ekosystémov nevyzerá dobre.

Počasie sa začína destabilizovať, zažívame obrovské suchá a horúčavy, silné búrky, záplavy a požiare. Hladina svetových oceánov rýchlo rastie a priemerná teplota vzduchu má podľa nových matematických modelov v roku 2300 stúpnuť až na dvojnásobok doteraz predpovedanej hodnoty.

Klimatická zmena spôsobená globálnym otepľovaním predstavuje obrovské riziko pre ľudí, rastliny a živočíchy po celej Zemi. Aj keby sa hladina skleníkových plynov udržala na úrovni z roku 2000, Zem sa oteplí o 0,1 °C každých desať rokov.

Čo tieto štatistiky znamenajú pre zvieratá, či už na súši, alebo vo vode? Budú schopné adaptovať sa na rýchlo sa meniace prostredie, alebo im hrozí skoré vyhynutie?

Presne na tieto otázky sa snažia odpovedať vedci pracujúci na zariadeniach metatrón a metaaquatrón pri francúzskom meste Toulouse.

Od Stredozemného mora až k polárnemu kruhu

Metatrón je infraštruktúra 48 vzájomne prepojených klietok. Skupina biológov a ekológov tento projekt založila pred približne desiatimi rokmi, aby vďaka nemu odpovedali na otázky týkajúce sa globálnych klimatických zmien a ich vplyvu na faunu a flóru.

Metaaquatrón je podobné zariadenie v štádiu výstavby, ktoré bude slúžiť na štúdium vplyvu klimatických zmien na vodné ekosystémy. 

Metatrón je zložený zo 48 buniek. Rozprašovačmi a hustým pletivom vedci kontrolujú teplotu a vlhkosť tak, aby napodobnili prostredie, ktoré nás čaká o niekoľko desaťročí. Foto – Martina Ribar Hestericová

Metaaquatrón je momentálne v štádiu výstavby. Slúžiť bude na podobné účely ako metatrón, no zameraný bude na výskum vodných ekosystémov. Foto – Martina Ribar Hestericová

Okrem globálneho otepľovania sa oba projekty zameriavajú aj na štúdium vplyvu takzvanej fragmentácie na životné prostredie. Ide o efekt spôsobený činnosťou človeka, keď sa prirodzené prostredie nejakého organizmu delí na menšie časti, napríklad poľom, cestami či budovami. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie